Psychoterapia a boj o individualizáciu

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am und aktualisiert am

Problémy s prispôsobením spôsobujú rôzne problémy. Ak nie ste dostatočne individuálny, často je ťažké vedieť, čo chcete a potrebujete. Ak je to tak, nie je ľahké nájsť v živote spokojnosť. Máte otázky typu: "Čo chcem?" "Páči sa mi X?" "Mám to cítiť?" Marla* je príkladom niekoho, kto bojuje s individualizáciou. Marla prišla na terapiu vo veku 29 rokov. Bola to mladá žena, ktorá vo svojom živote našla len málo uspokojenia. Práca počítačovej programátorky v malej maloobchodnej firme ju veľmi neuspokojovala. …

Probleme bei der Individualisierung verursachen eine Vielzahl von Problemen. Wenn Sie nicht ausreichend individuell sind, ist es oft schwierig zu wissen, was Sie wollen und brauchen. Wenn dies der Fall ist, ist es nicht einfach, Zufriedenheit im Leben zu finden. Sie haben Fragen wie: „Was will ich?“ „Mag ich X?“ „Soll ich das fühlen?“ Marla * ist ein Beispiel für jemanden, der mit Individualisierung zu kämpfen hat. Marla kam im Alter von 29 Jahren zur Therapie. Sie war eine junge Frau, die in ihrem Leben wenig Befriedigung finden konnte. Ihre Arbeit als Computerprogrammiererin in einem kleinen Einzelhandelsunternehmen war wenig zufriedenstellend. …
Problémy s prispôsobením spôsobujú rôzne problémy. Ak nie ste dostatočne individuálny, často je ťažké vedieť, čo chcete a potrebujete. Ak je to tak, nie je ľahké nájsť v živote spokojnosť. Máte otázky typu: "Čo chcem?" "Páči sa mi X?" "Mám to cítiť?" Marla* je príkladom niekoho, kto bojuje s individualizáciou. Marla prišla na terapiu vo veku 29 rokov. Bola to mladá žena, ktorá vo svojom živote našla len málo uspokojenia. Práca počítačovej programátorky v malej maloobchodnej firme ju veľmi neuspokojovala. …

Psychoterapia a boj o individualizáciu

Problémy s prispôsobením spôsobujú rôzne problémy. Ak nie ste dostatočne individuálny, často je ťažké vedieť, čo chcete a potrebujete. Ak je to tak, nie je ľahké nájsť v živote spokojnosť. Máte otázky typu: "Čo chcem?" "Páči sa mi X?" "Mám to cítiť?" Marla* je príkladom niekoho, kto bojuje s individualizáciou.

Marla prišla na terapiu vo veku 29 rokov. Bola to mladá žena, ktorá vo svojom živote našla len málo uspokojenia. Práca počítačovej programátorky v malej maloobchodnej firme ju veľmi neuspokojovala. V práci mala jedného alebo dvoch ľudí, s ktorými sa cítila prepojená, no mimo práce nemala žiadny vzťah ani s jedným z nich. Nikdy nemala vzťah s mužom dlhšie ako dva mesiace. V čase, keď ma navštívila, používala internetovú zoznamku, ale len zriedka našla muža, o ktorého by mala záujem. Jej perfekcionizmus ju viedol k tomu, že vylúčila väčšinu potenciálnych zhôd, pretože buď nie je dostatočne vzdelaná, nevyzerá dostatočne dobre, nie je dostatočne bohatá. Marla mala dvoch priateľov z vysokej školy, s ktorými udržiavala kontakt. Jeden, Fred, bol v oddanom vzťahu s Philipom, jeho 3-ročným partnerom. Druhá, Connie, bola slobodná a tiež využívala internet na nájdenie vzťahu. Connie si však často našla mužov na rande a nebola tak dostupná na interakciu s Marlou, ako by si želala. Connie bola tiež veľmi krásna (podľa Marly) a to vyvolalo u Marly veľa závisti.

Marla vždy našla dôvody, prečo udržiavať vzťahy na diaľku. Ako mnohí ľudia, ktorí bojovali s individuáciou, aj ona sa hlboko obávala, či ju ľudia majú radi, a považovala za neznesiteľné predstaviť si, že by k nej niekto mal negatívne pocity. Aby sa zabezpečilo, že medzi ňou a jej priateľmi budú existovať iba pozitívne pocity, Marla bola príjemná, citlivá na to, čo ten druhý potreboval, a ochotná ísť spolu. Nebolo to individualizované. Mala len matný pocit, že platí cenu za to, že sa vzdala vlastných túžob.

Marla mala veľmi blízky vzťah so svojimi rodičmi, ktorí bývali blízko Marlinho bytu. Často chodila domov na večeru alebo ich brala na koncert či do kina. Marlin starší brat Ted sa presťahoval do iného štátu, kde žil so svojou ženou a dvoma dcérami. S rodinou bol v malom kontakte. Marla bola svojimi rodičmi považovaná za dobré dieťa. Bola to ona, ktorá sa zdržiavala blízko domova a udržiavala úzky kontakt.

Keď sa Marla so svojím nešťastím zdôverila rodičom, začali byť voči nej netrpezliví. Chceli, aby urobila niečo pre to, aby bola šťastnejšia, a ťažko znášala ich nešťastie. Často ich vyzývali, aby sledovali pracovné inzeráty na internete alebo priniesli katalógy svojich absolventských programov. Marla by mi opísala, ako jej rodičia odmalička vždy robili všetko pre ňu. Vyberali jej oblečenie, mali vyhranené názory na jej priateľov a výrazne jej pomáhali s domácimi úlohami. Neskôr si vybrali vysokú školu a vyzdobili si byt. Stále jej pomáhali vyberať oblečenie. Keď Marla vyjadrila preferencie, zvyčajne jej povedali, že jej voľby neboli najlepšie. Marlina matka bola posadnutá Marliným vzhľadom a vo veku 15 rokov navrhla Marle, aby si dala urobiť plastiku nosa. Keď Marla súhlasila, strach jej matky z operácie poslal Marlu do série záchvatov paniky.

Niektoré deti sa už v útlom veku učia, čo a koho rodičia potrebujú. Niektorí rodičia nechcú pre svoje deti to najlepšie a nechápu, že zasahujú do schopnosti svojho dieťaťa prežívať život prostredníctvom pokusov a omylov. Deti musia prísť na to, čo sa im páči a ako sa cítia. Musia si rozvinúť schopnosť tolerovať svoje vlastné pocity a negatívne pocity vyjadrené inými vo svojom živote. Toto všetko je súčasťou procesu sebaobjavovania. Vedie k sebadôvere a je súčasťou procesu individualizácie.

Keď sme sa rozprávali na terapii, Marla začala zvažovať, že sa príliš spolieha na svojich rodičov. Bola však v konflikte, pretože sa menej znepokojovala, keď súhlasila s ich rozhodnutiami, a nie o svojich vlastných rozhodnutiach. Keď sme sa rozprávali, Marla tiež zistila, že nevie presne, čo chce, a preto sa veľmi bála robiť nesprávne rozhodnutia. Očakávala, že jej otec, veľmi kritický muž, bude nadávať za to, že urobila nesprávnu vec. Náš rozhovor tiež pomohol Marle uvedomiť si, ako sa jej páčilo byť dobrou dcérou. Zdalo sa, že nevybudovanie nezávislého ja bola malá cena, ktorú treba zaplatiť za to, aby sa na ňu pozeralo ako na dobrú dcéru. Stálo to za to. Ale teraz, vo veku 29 rokov, byť dobrou dcérou nestačilo. Bála sa to však vzdať. Nevedela, že môžu existovať spôsoby, ako byť zlou alebo dobrou dcérou. Ale tolerovať šediny by nejaký čas trvalo. Byť dobrým dieťaťom môže byť často v rozpore so sebou samým. Môže byť veľmi ťažké vzdať sa odmien, ktoré so sebou takéto preferované označenie prináša. Voľby zostať tak, ako ťa vidia a chcú tvoji rodičia, nie je ľahké vzdať sa.

Pre Marlu nebolo ľahké hovoriť a robiť malé kroky, aby zistila, čo chce. Vedela, že chce vzťah. Neuvedomila si však, že hlavným problémom, ktorý ju bráni v nadväzovaní vzťahu, bol jej strach z toho, že ju iná osoba prevezme alebo ju kritizuje. Nemala pocit, že by mohla mať vo vzťahu svoje vlastné myšlienky a pocity a nepovedať jej, že sa mýli. Ako by sa mohla vo vzťahu cítiť dobre, keby bola iná ako jej partner?

Marla nájde viac mužov, ktorých zaujíma jej online zoznamka, a uvedomí si, že využívala svoj perfekcionizmus, aby sa vyhla vzťahu. Začne zvažovať, že môže mať svoj vlastný názor alebo potreby týkajúce sa niekoho, s kým chodí, a že to nemusí znamenať, že bude kritizovaná alebo odmietnutá. Marla tiež pracovala na tom, aby povedala svojim rodičom NIE. Povedala im, že nechce, aby pre ňu hľadali prácu. Rodičia na jej žiadosť dobre zareagovali.

Ako proces individualizácie postupuje, ja si čoraz viac uvedomuje, čo ho uspokojuje. Jednotlivec sa učí skôr to, čo chcem a po čom túžim, ako to, po čom by som mal túžiť. Individuálny človek sa môže rozhodovať a tolerovať dôsledky. Či už ide o vyjadrenie alebo prijatie negatívnych pocitov, jednotlivec má dostatok viery, že on, ten druhý a vzťah môžu prežiť.

*Názvy a identifikačné údaje boli zmenené, aby sa chránila dôvernosť zákazníkov. *

© Copyright 2010 Beverly Amsel, Ph.D. Všetky práva vyhradené

Alternatívna praktická psychoterapia

Najlepším miestom na nájdenie alternatívnych psychoterapeutov je náš bezplatný adresár alternatívnych lekárov. Ak chcete zobraziť všetkých lekárov alternatívnej psychoterapie, kliknite sem.