Môžeme trénovať naše chuťové poháriky pre zdravie? Neurovedec vysvetľuje, ako chutia gény a strava

Môžeme trénovať naše chuťové poháriky pre zdravie? Neurovedec vysvetľuje, ako chutia gény a strava

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo len kolibríky sajú nektár z kŕmidiel?

@media(min-width:0px){#div-gpt-ad-healthy_holistic_living_com-box-3-0-asloaded{max-width:468px!important;max-height:60px!important;}}

Na rozdiel od vrabcov, piniek a väčšiny ostatných vtákov dokážu kolibríky ochutnať sladké veci, pretože majú genetické inštrukcie potrebné na rozpoznanie molekúl cukru.

Ako kolibríky, aj my ľudia dokážeme cítiť cukor, pretože naša DNA obsahuje génové sekvencie, ktoré kódujú molekulárne detektory, ktoré nám umožňujú odhaliť sladkosť.

@media(min-width:0px){#div-gpt-ad-healthy_holistic_living_com-medrectangle-3-0-asloaded{max-width:580px!important;max-height:400px!important;}}

Ale je to zložitejšie. Naša schopnosť vnímať sladkosti a iné chute si vyžaduje jemný tanec medzi našou genetickou výbavou a potravinami, s ktorými sa stretávame od maternice až po jedálenský stôl.

Neurovedci ako ja sa snažia rozlúštiť, ako chutí táto zložitá súhra génov a stravy.

V mojom laboratóriu na University of Michigan sa hlboko ponoríme do jedného konkrétneho aspektu: ako prílišná konzumácia cukru oslabuje pocit sladkosti. Chuť je taká ústredná pre naše stravovacie návyky, že pochopenie toho, ako ju ovplyvňujú gény a životné prostredie, má zásadné dôsledky pre výživu, potravinovú vedu a prevenciu chorôb.

@media(min-width:0px){#div-gpt-ad-healthy_holistic_living_com-medrectangle-4-0-asloaded{max-width:580px!important;max-height:400px!important;}}

Úloha génov pri vnímaní chuti

Rovnako ako u kolibríkov, schopnosť ľudí rozpoznať chuť jedla závisí od prítomnosti chuťových receptorov. Tieto molekulárne detektory sú umiestnené na zmyslových bunkách umiestnených v chuťových pohárikoch, zmyslových orgánoch na povrchu jazyka.

Interakcie medzi chuťovými receptormi a molekulami potravín vytvárajú päť základných chuťových vlastností: sladkosť, pikantnosť, horkosť, slanosť a kyslosť, ktoré sa prenášajú z úst do mozgu prostredníctvom špecifických nervov.@media(min-width:0px){#div-gpt-ad-healthy_holistic_living_com-large-leaderboard-2-0-asloaded{max-width:336px!important;max-height:280px!important;}}

Schéma chuťového pohárika zobrazujúca rôzne typy buniek a zmyslového nervu.
Julia Kuhl a Monica DusCC BY-NC-ND

Napríklad, keď sa cukor naviaže na sladký receptor, signalizuje to sladkosť. Naša vrodená preferencia chuti niektorých potravín pred inými má svoj pôvod v tom, ako boli jazyk a mozog prepojené počas našej evolučnej histórie. Chuťové kvality, ktoré signalizujú prítomnosť základných živín a energie, ako je soľ a cukor, posielajú informácie do oblastí mozgu spojených s potešením. Naopak, príchute, ktoré nás upozorňujú na potenciálne škodlivé látky, ako napríklad: B. horkosť niektorých toxínov, spojená s tými, ktoré nám spôsobujú nepohodlie alebo bolesť.

@media(min-width:0px){#div-gpt-ad-healthy_holistic_living_com-box-4-0-asloaded{max-width:336px!important;max-height:280px!important;}}

Zatiaľ čo prítomnosť génov kódujúcich funkčné chuťové receptory v našej DNA nám umožňuje rozpoznať molekuly potravín, naša odpoveď na ne závisí aj od jedinečnej kombinácie chuťových génov, ktoré nosíme. Rovnako ako v prípade zmrzliny, gény, vrátane tých pre chuťové receptory, prichádzajú v rôznych príchutiach.

Vezmite si napríklad chuťový receptor pre horkosť s názvom TAS2R38. Vedci našli malé zmeny v genetickom kóde génu TAS2R38 u rôznych ľudí. Tieto genetické varianty ovplyvňujú, ako ľudia vnímajú horkosť zeleniny, bobúľ a vína.

Chuť nám umožňuje nielen ochutnať širokú škálu chutí potravín, ale tiež nám pomáha rozlišovať medzi zdravými a potenciálne škodlivými potravinami, ako sú: B. pokazené mlieko.

Následné štúdie naznačujú súvislosť medzi rovnakými variantmi a výberom potravín, najmä pokiaľ ide o konzumáciu zeleniny a alkoholu.

@media(min-width:0px){#div-gpt-ad-healthy_holistic_living_com-banner-1-0-asloaded{max-width:300px!important;max-height:250px!important;}}

V našom žánrovom repertoári je mnoho ďalších variantov, vrátane tých pre receptor sladkej chuti. Či a ako tieto genetické rozdiely ovplyvňujú naše chute a stravovacie návyky, sa však stále objasňuje. Isté je, že hoci genetika položila základ pre chuťové vnemy a preferencie, skúsenosti s jedlom ich môžu zásadne zmeniť.

Ako strava ovplyvňuje chuť

Mnohé z našich vrodených pocitov a preferencií sú formované našimi rannými skúsenosťami s jedlom, niekedy ešte pred narodením. Niektoré molekuly zo stravy matky, ako je cesnak alebo mrkva, prechádzajú cez plodovú vodu do vyvíjajúcich sa chuťových pohárikov plodu a môžu ovplyvniť zhodnotenie týchto potravín po pôrode.

Dojčenská výživa môže neskôr ovplyvniť aj stravovacie preferencie. Výskum napríklad ukazuje, že dojčatá kŕmené výživou bez kravského mlieka – ktorá je horkejšia a kyslejšia kvôli obsahu aminokyselín – po odstavení s väčšou pravdepodobnosťou akceptujú horké, kyslé a slané jedlá, ako je zelenina, ako tie, ktoré konzumujú výživu na báze kravského mlieka. A batoľatá, ktoré pijú sladenú vodu, preferujú silne sladké nápoje už od 2 rokov.

Vplyv jedla na našu chuťovú dispozíciu sa nezastaví v ranom veku: to, čo jeme ako dospelí, najmä príjem cukru a soli, môže tiež ovplyvniť spôsob, akým vnímame a potenciálne si vyberáme potraviny. Konzumácia menšieho množstva sodíka v našej strave znižuje naše preferované hladiny soli, zatiaľ čo konzumácia väčšieho množstva spôsobuje, že preferujeme slanšie jedlá.

Ako funguje chuť v mozgu...

Povoľte JavaScript

Ako funguje chuť v mozgu – veda o chuti

To isté platí pre cukor: znížte množstvo cukru v strave a jedlo vám môže pripadať sladšie. Naopak, ako ukazuje výskum na potkanoch a muchách, vysoká hladina cukru môže utlmiť váš zmysel pre sladkosť.

Hoci my výskumníci stále pracujeme na tom, aby sme presne zistili ako a prečo, štúdie ukazujú, že vysoký príjem cukru a tuku na zvieracích modeloch tlmí citlivosť chuťových buniek a nervov na cukor, mení počet dostupných chuťových buniek a dokonca prepína genetické spínače v DNA buniek.

@media(min-width:0px){#div-gpt-ad-healthy_holistic_living_com-leader-1-0-asloaded{max-width:336px!important;max-height:280px!important;}}

V mojom laboratóriu sme ukázali, že tieto zmeny chuti sa vrátia do normálu u potkanov v priebehu týždňov, keď sa z potravy odstráni nadbytočný cukor.

Štúdie na zvieratách objasnili, ako vysoký príjem cukru ovplyvňuje chuť a stravovanie.
Irina IlinaCC BY-NC-ND

Choroby môžu tiež ovplyvniť chuť

Genetika a strava nie sú jediné faktory, ktoré ovplyvňujú chuť.

Ako mnohí z nás zistili na vrchole pandémie COVID-19, svoju úlohu môže zohrať aj choroba. Po pozitívnom teste na COVID-19 som celé mesiace nevedel rozlíšiť medzi sladkými, horkými a kyslými potravinami.

@media(min-width:0px){#div-gpt-ad-healthy_holistic_living_com-large-mobile-banner-1-0-asloaded{max-width:250px!important;max-height:250px!important;}}

Vedci zistili, že asi 40 % ľudí infikovaných SARS-CoV-2 trpí poruchou vnímania chuti a vône. U približne 5 % týchto ľudí tieto chuťové deficity pretrvávajú mesiace a roky.

Hoci vedci nechápu, čo spôsobuje tieto zmyslové zmeny, hlavnou hypotézou je, že vírus infikuje bunky, ktoré podporujú chuťové a čuchové receptory.

Trénujte svoje chuťové bunky na zdravšiu stravu

Zložitý tanec medzi génmi, stravou, chorobami a chuťou môže formovaním našich stravovacích návykov ovplyvniť riziko chronických ochorení.

@media(min-width:0px){#div-gpt-ad-healthy_holistic_living_com-leader-2-0-asloaded{max-width:250px!important;max-height:250px!important;}}

Okrem rozlišovania medzi potravinami a toxínmi používa mozog chuťové signály ako proxy na odhad sýtiacej sily potravín. V prírode silnejšia chuť jedla – pokiaľ ide o sladkosť alebo slanosť – priamo súvisí s jeho nutričným a kalorickým obsahom. Napríklad mango obsahuje päťkrát viac cukru ako šálka jahôd, a preto chutí sladšie a sýtejšie. Chuť je preto dôležitá nielen pre pôžitok a výber jedla, ale aj pre reguláciu príjmu potravy.

Keď sa chuť zmení v dôsledku diéty alebo choroby, senzorické a nutričné ​​informácie sa môžu „oddeliť“ a nášmu mozgu už neposkytujú presné informácie o veľkosti porcie. Výskumy ukazujú, že k tomu môže dôjsť aj pri konzumácii umelých sladidiel.

A v skutočnosti, v nedávnych štúdiách na modeloch bezstavovcov naše laboratórium zistilo, že zmeny chuti spôsobené vysokým príjmom cukru v strave vedú k vyššiemu príjmu potravy tým, že zasahujú do týchto predpovedí potravín. Predovšetkým veľa jedzte
Vzorce a zmeny mozgu, ktoré sme pozorovali u múch, boli objavené aj u ľudí, ktorí jedli potraviny s vysokým obsahom cukru alebo tuku alebo mali vysoký index telesnej hmotnosti. To vyvoláva otázku, či za týmito účinkami stoja aj chuťové a zmyslové zmeny v našom mozgu.

@media(min-width:0px){#div-gpt-ad-healthy_holistic_living_com-large-mobile-banner-2-0-asloaded{max-width:336px!important;max-height:280px!important;}}

Ale prispôsobivosť chuti má aj pozitívny aspekt. Keďže strava formuje naše zmysly, môžeme v skutočnosti trénovať naše chuťové poháriky – a naše mozgy – aby reagovali a uprednostňovali potraviny s nižším obsahom cukru a soli.

Je zaujímavé, že veľa ľudí už hovorí, že sa im zdajú potraviny príliš sladké, čo nie je prekvapujúce, keďže 60 až 70 % potravín v supermarkete obsahuje pridaný cukor. Reformulácia potravín prispôsobených našim génom a plasticite našich chuťových pohárikov by mohla byť praktickým a účinným nástrojom na zlepšenie výživy, podporu zdravia a zníženie záťaže chronických chorôb.

Monica Dus, docentka molekulárnej, bunkovej a vývojovej biológie, University of Michigan

@media(min-width:0px){#div-gpt-ad-healthy_holistic_living_com-leader-3-0-asloaded{max-width:336px!important;max-height:280px!important;}}

Tento článok je znovu publikovaný z The Conversation pod licenciou Creative Commons. Prečítajte si pôvodný článok.

Zdroje: