222 vedcov sa zhoduje: Toto je najväčšia hrozba pre budúce generácie

222 vedcov sa zhoduje: Toto je najväčšia hrozba pre budúce generácie

Ničivé lesné požiare, ktoré spustošili Austráliu v roku 2020, vyžiadali si viac ako 30 životov a spôsobili rozsiahle vdychovanie dymu a psychické utrpenie, zdôraznili krutú realitu vplyvu klimatických zmien na ľudské zdravie. Narastajúca hrozba klimatickej zmeny a jej viaceré dopady boli analyzované v správe „Naša budúcnosť na Zemi, 2020“, ktorú zverejnilo globálne konzorcium pre výskum udržateľnosti Future Earth.

Prevzaté z prieskumu na

222 vynikajúcich vedcov z 52 krajín,

Správa identifikovala päť najdôslednejších globálnych rizík:

1. Versagen bei der Eindämmung und Anpassung an den Klimawandel.
2. Extreme Wetterereignisse.
3. Erheblicher Verlust der biologischen Vielfalt, der zum Zusammenbruch des Ökosystems führt.
4. Nahrungsmittelkrisen.
5. Wasserkrisen.

Tieto vzájomne súvisiace hrozby predstavujú významné riziká pre zdravie našej planéty – blahobyt ľudskej civilizácie a udržateľnosť prírodných systémov, od ktorých závisí. Každé riziko zhoršuje ostatné, čo môže viesť ku kaskádovej globálnej systémovej kríze. Toto porozumenie je rozhodujúce pre prechod nad rámec izolovaných riešení, ako je jednoduché odstraňovanie vegetácie na boj s lesnými požiarmi, ako to niekedy navrhujú politici.

Naša spoločná naliehavosť znížiť našu ekologickú stopu bude určovať pokračujúcu prosperitu ľudstva na Zemi.

Pokrok uprostred globálnych výziev

Správa nielen identifikuje globálne riziká, ale poukazuje aj na pokroky, ktoré sa dosiahli napríklad v oblasti technológií. Digitálne inovácie sa využívajú nielen na hospodársky rast, ale aj na ochranu ekosystémov a podporu spravodlivých spoločností. Digitálne technológie môžu napríklad zvýšiť energetickú účinnosť, znížiť emisie a umožniť ľuďom monitorovať a chrániť ekosystémy.

Napriek značným tlakom na systémy Zeme v dôsledku „prudkého zrýchlenia“ ekonomického rastu v druhej polovici 20. storočia existuje možnosť nasmerovať investície do trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom finančných nástrojov, ako sú zelené dlhopisy a pôžičky spojené s udržateľnosťou.

Zdravie ako spojovacia šošovka

Prepojenie týchto globálnych rizík je aspektom ľudského zdravia a poskytuje praktickú perspektívu pre tvorcov politík. Keď sa na trvalo udržateľný rozvoj pozrieme z tejto perspektívy, je zrejmá naliehavosť a osobný charakter týchto rizík. Už teraz vidíme citeľné zdravotné dopady; Dym z austrálskych požiarov v roku 2020 vystavil asi polovicu obyvateľov krajiny nebezpečnému znečisteniu ovzdušia na niekoľko týždňov, čo viedlo k prudkému nárastu úzkosti.

Napriek naliehavosti týchto rizík prináša prechod k trvalo udržateľnému rozvoju aj zdravotné benefity. Napríklad prechod na čistejšiu energiu by mohol do roku 2030 znížiť 7 miliónov ročných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia o dve tretiny. Táto perspektíva osvetľuje potenciálne synergie a pomáha politikom pochopiť závažnosť kríz, ktorým svet čelí.

Výzva na globálnu spoluprácu

Dr. Gro Brundtland, predsedníčka Svetovej komisie pre životné prostredie a rozvoj v roku 1987, vo svojom príspevku k správe zopakovala potrebu multilateralizmu. Budúce zdravie ľudí závisí nielen od ich vlastných národov, ale aj od globálnej spolupráce a uznania vzájomnej závislosti všetkých druhov. Pre Austráliu to znamená aktívnu podporu medzinárodných dohôd o klíme, akou je Parížska dohoda, a zamyslenie sa nad zdravotnými dopadmi jej exportu energetického uhlia, ktorý je každoročne spojený s viac ako 440 000 predčasnými úmrtiami v dôsledku znečistenia ovzdušia.

Ďalšie poznatky

Spolu s týmito zisteniami navrhujeme ďalšie kroky, aby bola správa komplexnejšia:

• Posilnenie klimatickej odolnosti

  : Vlády na celom svete by mali uprednostňovať budovanie odolných komunít, ktoré sa dokážu prispôsobiť zmene klímy. Tie môžu zahŕňať zlepšenie infraštruktúry, revidované plánovanie využívania pôdy a cielené stratégie znižovania rizika katastrof.

• Podpora obnoviteľných energií

  : Investície do technológií obnoviteľnej energie, ako je solárna, veterná a vodná energia, môžu dramaticky znížiť našu závislosť od fosílnych palív a znížiť emisie skleníkových plynov.

• Podpora trvalo udržateľného poľnohospodárstva

  : Na riešenie potenciálnych potravinových kríz by sa mali podporovať metódy udržateľného poľnohospodárstva, ktoré šetria zdroje a biodiverzitu.

• Angažovanosť občanov

  : Povzbudzovanie občanov, aby sa podieľali na úsilí o ochranu prírody, môže mať významný vplyv na miestne ekosystémy a vštepiť medzi členov komunity pocit vlastníctva.

• Inovácie v oblasti udržateľnosti

  : Podpora výskumu a inovácií v oblasti udržateľných technológií môže viesť k prelomom v oblasti energetickej účinnosti, zníženia odpadu a celkovej udržateľnosti.

Keď sa na tieto krízy pozrieme zo zdravotného hľadiska, jasne vidíme, že je naliehavo potrebné konať. Naša dnešná reakcia určí, či dokážeme čeliť klimatickým výzvam zajtrajška.

Naša spoločná budúcnosť závisí od identifikácie a riešenia týchto globálnych rizík pomocou naliehavosti, inovácií a globálnej spolupráce. Budúce generácie budú mať úžitok z rozhodnutí, ktoré robíme dnes – alebo budú znášať následky. Ako nám pripomína Dr. Brundtland, táto globálna zdravotná kríza poukazuje na vzájomnú závislosť všetkých ľudí – a vlastne všetkých druhov – na Zemi.

Ako sa posúvame vpred, stojí za zmienku, že budúcnosť ľudstva nezávisí len od jednotlivých národov, ale aj od nášho kolektívneho úsilia o podporu udržateľnej planéty. Zdravie ľudí, planéty a všetkých jej živých bytostí sú vzájomne prepojené – pravdu, ktorú si musíme osvojiť, ak máme úspešne zvládnuť náročné časy, ktoré nás čakajú.

Budúcnosť je sociálne uvedomelá: a...

Povoľte JavaScript

Budúcnosť je sociálne vedomá: Ste pripravení? Bez názvu

Tento článok čerpá z pôvodného príspevku Anthonyho Capona „The Conversation“ a aktualizuje ho o aktuálny vývoj a nový pohľad.

Zdroje: