Štúdia: Pracovný stres a dyslipidémia

referencia

Catalina-Romero C, Calvo E, Sánchez-Chaparro MA, a kol. Spojenie medzi pracovným stresom a dyslipidémiou. Scand J Public Health . 2013; 41 (2): 142-149.

dizajn

Pozorovanie krížovej analýzy ako doplnku k kohortovej štúdii založenej na poistení Ibermutuamur kardiokulárne hodnotenie (ICARIA).

Účastník

73 332 pracujúcich zamestnancov poisťovacích spoločností v Španielsku vo veku 18 až 60 rokov sa zúčastnilo štúdie. Približne 70 % vzorky bolo muži. Celkovo 6 239 (8,5 %) uviedlo profesionálny stres v zmysle štúdie Interheart.

Parametre štúdie

Pracovný stres, celkový cholesterol, LDL-C, HDL-C, triglycerid, vek, pohlavie, stav fajčenia, konzumácia alkoholu, obezita, profesionálna úroveň, aktivita fyzického voľného času a aplikácia terapie znižujúcej lipidy

Rozmery primárneho výsledku

Bivariate a multivariabilné vzťahy medzi pracovným stresom a hodnotami lipidov (napr. Celkový cholesterol, LDL-C, HDL-C, triglycerid)

Najdôležitejšie vedomosti

Pracovný stres bol významne spojený s ženským pohlavím, vekom, úrovňou vzdelania, „pozíciou zamestnancov“ a dyslipidémiou, vrátane skoršej alebo súčasnej diagnostiky dyslipaémie, terapie zameranou na lipidy a/alebo vysokú celkovú hodnotu cholesterolu a LDL a nízkej HDL-C.

Viacrozmerná adaptácia pre vek, pohlavie, stav fajčenia, konzumáciu alkoholu, obezita, profesionálnu úroveň a fyzickú aktivitu neznížilo vzťahy medzi dyslipidémiou a pracovným stresom.

Účinky na prax

Táto analýza Catalina-Romero a kol.

2 ponúka klinike dôležitú spomienku na príspevok psychosociálneho stresu vrátane profesionálneho stresu k kardiovaskulárnemu riziku. Ich výsledky potvrdzujú predchádzajúce výsledky štúdie kontroly pádu Interheart, v ktorých sa zistilo, že stres na pracovisku je zodpovedný za 8 % populačného rizika prvého infarktu myokardu (MI). Založené.

4 údaje boli kombinované z 30 rôznych európskych štúdií na individuálnej úrovni a celkom 197 473 účastníkov, z ktorých 15 % uviedlo profesionálny stres. Zistilo sa, že profesionálne bremeno je významným nezávislým rizikovým faktorom koronárnych chorôb a prispieva k riziku súvisiacemu s populáciou (PAR) 3,4 %.

Okrem stresu na pracovisku sú aj ďalšie oblasti psychosociálneho stresu spojené aj s rizikom kardiovaskulárnych príhod. V štúdii Interheart

1,3 nízka kontrola, finančný stres, závažný stres v minulosti (napr. Zlyhanie podnikania, depresia a chronický stres v práci alebo doma) boli spojené so zvýšeným rizikom MI a predstavovali 16 %, 11 %, 10 %, 9 %. alebo 8 % par pre prvú St. Celkovo tieto faktory prispeli 32,5 % k PAR pre prvý infarkt myokardu.

Aby sa mohli komplexne zabezpečiť pacientom s rizikom kardiovaskulárnych chorôb (všetky sú), mali by sa zaznamenávať a ideálne kvantifikovať psychosociálne stresové faktory. Samozrejme je dôležité vybudovať bezpečný terapeutický vzťah, v ktorom sú pacienti schopní otvorene hovoriť o svojom strese života a o vplyve, ktorý má na svoje zdravotné správanie. Klinické dotazníky (t. J. „Screener“, ako je dotazník o zdraví pacienta). 5.6 a GAD-7

6 ) ponúkajú rýchle skríningové nástroje na depresiu alebo úzkosť. Ostatné oblasti psychosociálneho zdravia sa môžu hodnotiť podrobnou anamnézou pacienta alebo zahrnutím ďalších dotazníkov do klinického prijatia (napr. Jeden, ktorý obsahuje miesto riadenia). Používanie nástrojov, ako je dotazník o zdraví pacientov, môže pomôcť uľahčiť poradenstvo, kognitívnu behaviorálnu terapiu alebo iné zásahy a môže sa z dlhodobého hľadiska použiť na zabezpečenie terapeutického pokroku. Na mojej klinike ponúkame komplexnú integračnú starostlivosť o kardiovaskulárne choroby a novovytvorí Interheart Index pre psychosociálny stres a zahrnutí do nášho počiatočného príjmu, aby sme mohli rýchlo kvantifikovať a pristupovať k kritickým psychosociálnym prvkom rizika choroby.

Napriek adaptácii pre mnoho potenciálne mätúcich premenných, ako je fyzická aktivita, fajčenie, vek a pohlavie, by bolo tiež zaujímavé zistiť, či by adaptácia pre výživové správanie a/alebo stravovacie návyky ovplyvnila výsledky katalina-romero a kolegov. Zahrnutie výživových postupov by pravdepodobne znížilo rozsah prepojení medzi pracovným zaťažením a rizikom súvisiacim s lipidmi, pretože psychosociálne stres a pracovné zaťaženie boli spojené najmä so zvýšenou absorpciou potravín orientovaných na energiu a nižšou absorpciou ovocia a zeleniny. Vyššia sebaúcta a viac sociálnej podpory ako zásadný význam. V klinickej praxi je možná sociálna podpora a informácie o zdravých stravovacích návykoch, ako aj o podpore zmien stravovania. Dostupné zistenia naznačujú, že integrační lekári, ako sú Naturopati, sú schopní zlepšiť správanie vrátane výživových postupov u pacientov so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych chorôb. Je pozoruhodné, že štruktúra sebavedomia na zmenu správania a podporu efektívnosti na pracovisku a doma pre pacientov s profesionálnym stresom a veľmi nízka úroveň kontroly pri práci môže byť výzvou. Potlačenie na pracovisku podporuje stratu sebavedomia a zásadne obmedzuje sebaúčinnosť. Nie každý však môže zmeniť zamestnávateľa alebo pozíciu. Tento scenár si vyžaduje ďalšiu podporu od pacienta a často špecifický kognitívny behaviorálny tréning, aby sa opäť zúčastnil na činnostiach každodenného života a podporoval činnosti, pri ktorých si pacient môže udržať vyššiu kontrolu. Pretože sociálna podpora je dôležitým ukazovateľom zvýšenej konzumácie ovocia a zeleniny, vytvorenie skupiny svojpomoc pre kardiovaskulárne choroby alebo kurz skupinového šéfkuchára pre stredomorskú stravu je zábavným a efektívnym spôsobom, ako poskytnúť vzdelávanie a sociálnu podporu a zvýšiť sebaúčinnosť v jedinom zásahu.

Identifikácia a liečba psychosociálnych rizikových faktorov je potrebná na holistickú liečbu kardiovaskulárnych chorôb a prevenciu kardiovaskulárnych chorôb. Rovnako ako Catalina-Romero a kol. preukázali, že výživa a zdravotníctvo sú dôležitými prvkami na zníženie rizika, ale vonkajšie faktory, ako je pracovné zaťaženie, majú tiež silný vplyv na riziko. Mnoho ľudí sa navyše rozširuje aj na správanie mimo pracoviska a môže mať priamy vplyv na riziko choroby. Aj keď je na pracovisku čoraz dôležitejšie poskytnúť zamestnancom prístup k zdravším potravinám, paradoxne je efektívnejším zásahom na pracovisku vytvorenie pracovného prostredia, v ktorom sa zamestnanci cítia dôveryhodní a cenní a majú slobodu plniť svoje pracovné úlohy bez útlaku.