Štúdia: Pracovný stres a dyslipidémia

odkaz

Catalina-Romero C, Calvo E, Sánchez-Chaparro MA, a kol. Vzťah medzi pracovným stresom a dyslipidémiou.Scand J Public Health.2013;41(2):142-149.

dizajn

Pozorovacia prierezová analýza ako doplnok k kohortovej štúdii Ibermutuamur Cardiocular Risk Assessment (ICARIA) založenej na poistení.

Účastník

Štúdie sa zúčastnilo 73 332 pracujúcich zamestnancov poisťovne v Španielsku vo veku 18 až 60 rokov. Približne 70 % vzorky boli muži. Celkovo 6 239 (8,5 %) uviedlo pracovný stres, ako je definovaný v štúdii INTERHEART.¹

Hodnotené parametre štúdie

Pracovný stres, celkový cholesterol, LDL-C, HDL-C, triglyceridy, vek, pohlavie, fajčenie, konzumácia alkoholu, obezita, pracovná úroveň, voľnočasová fyzická aktivita a užívanie hypolipidemickej liečby

Primárne ukazovatele výsledku

Dvojrozmerné a viacpremenné vzťahy medzi pracovným stresom a hladinami lipidov (napr. celkový cholesterol, LDL-C, HDL-C, triglyceridy)

Kľúčové zistenia

Pracovný stres významne súvisel so ženským pohlavím, vekom, vzdelaním, postavením „bieleho goliera“ a dyslipidémiou, vrátane predchádzajúcej alebo súčasnej diagnózy dyslipidémie, hypolipidemickej liečby a/alebo vysokého celkového cholesterolu, LDL-C a nízkeho HDL-C.

Viacrozmerná úprava podľa veku, pohlavia, fajčenia, konzumácie alkoholu, obezity, úrovne zamestnania a fyzickej aktivity neznížila asociácie medzi dyslipidémiou a pracovným stresom.

Účinky na prax

Táto analýza od Catalina-Romero a kol²Poskytuje lekárovi dôležitú pripomienku príspevku psychosociálneho stresu, vrátane pracovného stresu, ku kardiovaskulárnemu riziku. Ich zistenia potvrdzujú predchádzajúce zistenia z prípadovej a kontrolnej štúdie INTERHEART, ktorá zistila, že stres na pracovisku predstavuje 8 % populačného rizika prvého infarktu myokardu (IM).³Catalina-Romero a zistenia kolegov sú tiež podporené veľkou metakohortovou štúdiou Kivimaki a kolegov.⁴Skombinoval údaje na individuálnej úrovni z 30 rôznych európskych štúdií a celkovo zahŕňal 197 473 účastníkov, z ktorých 15 % uviedlo pracovný stres. Zistilo sa, že pracovná expozícia je významným nezávislým rizikovým faktorom koronárnych ochorení, ktorý prispieva k populačnému riziku (PAR) 3,4 %.

Okrem stresu na pracovisku sú s rizikom kardiovaskulárnych príhod spojené aj ďalšie oblasti psychosociálneho stresu. V štúdii INTERHEART^1.3Zlá schopnosť kontroly, finančný stres, vážny stres z minulosti (napr. zlyhanie v podnikaní, depresia a chronický stres v práci alebo doma) boli všetky spojené so zvýšeným rizikom IM, čo predstavuje 16 %, 11 %, 10 %, 9 %. alebo 8 % PAR za prvý MI. Spolu tieto faktory prispeli 32,5 % PAR pre prvý infarkt myokardu.

Aby bolo možné pacientom ohrozeným kardiovaskulárnymi ochoreniami (to je všetko) komplexne predchádzať, mali by sa zaznamenávať a ideálne kvantifikovať psychosociálne stresové faktory. Samozrejme, je dôležité vytvoriť bezpečný terapeutický vzťah, v ktorom sa pacienti cítia schopní otvorene hovoriť o svojich životných stresoch a vplyve, ktorý majú na ich zdravotné správanie. Klinické dotazníky (t. j. „screenery“, ako je napríklad dotazník o zdravotnom stave pacienta).^5.6a GAD-7⁶) ponúkajú rýchle nástroje na skríning depresie alebo úzkosti. Ďalšie oblasti psychosociálneho zdravia možno hodnotiť prostredníctvom podrobnej anamnézy pacienta alebo zahrnutím ďalších dotazníkov do klinického príjmu (napr. takého, ktoré zahŕňa miesto kontroly). Používanie nástrojov, ako je dotazník o zdravotnom stave pacienta, môže pomôcť uľahčiť poradenstvo, kognitívno-behaviorálnu terapiu alebo iné intervencie a môže sa používať dlhodobo na zabezpečenie terapeutického pokroku. Na mojej klinike poskytujeme komplexnú integračnú starostlivosť o kardiovaskulárne ochorenia a znovu sme vytvorili index psychosociálneho stresu INTERHEART a začlenili ho do nášho počiatočného príjmu, čo nám umožňuje rýchlo kvantifikovať a riešiť kritické psychosociálne prvky rizika ochorenia.

Napriek úprave pre mnohé potenciálne mätúce premenné, ako je fyzická aktivita, fajčenie, vek a pohlavie, by tiež bolo zaujímavé zistiť, či by úprava stravovacieho správania a / alebo stravovacích návykov ovplyvnila výsledky Cataliny-Romerovej a kolegov. Začlenenie diétnych postupov by pravdepodobne znížilo rozsah asociácií medzi pracovnou záťažou a rizikom súvisiacim s lipidmi, pretože psychosociálny stres a pracovná záťaž boli špecificky spojené so zvýšeným príjmom energeticky bohatých potravín a nižším príjmom ovocia a zeleniny.⁷Keď vezmeme do úvahy sociálne prediktory zvýšenej konzumácie ovocia a zeleniny a znalosti zdravej výživy, vyššia sebaúčinnosť a väčšia sociálna podpora sa ukazujú ako kľúčové.^8.9Pochopenie týchto prispievateľov poskytuje lekárovi množstvo príležitostí na ovplyvnenie zdravotného správania. V klinickej praxi je možná sociálna podpora a vzdelávanie o zdravých stravovacích návykoch, ako aj povzbudzujúce zmeny v stravovaní. Dostupné dôkazy naznačujú, že integratívni lekári, ako sú naturopatickí lekári, majú schopnosť zlepšiť správanie, vrátane výživových postupov, u pacientov so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení.^10,11

Treba poznamenať, že budovanie dôvery v zmenu správania a podpora efektívnosti v práci a doma môže byť náročné pre pacientov s pracovným stresom a veľmi nízkou úrovňou kontroly na pracovisku. Útlak na pracovisku podporuje stratu sebadôvery a zásadne obmedzuje sebaúčinnosť. Nie každý však môže zmeniť zamestnávateľa alebo pozíciu. Tento scenár si vyžaduje dodatočnú podporu pacienta a často špecifický kognitívny behaviorálny tréning na opätovné zapojenie sa do aktivít každodenného života a podporu aktivít, pri ktorých si pacient môže udržať väčšiu kontrolu. Keďže sociálna podpora je dôležitým ukazovateľom zvýšenej spotreby ovocia a zeleniny, založenie skupiny na podporu kardiovaskulárnych chorôb alebo kurz varenia so stredomorskou diétou je zábavným a efektívnym spôsobom, ako poskytnúť vzdelanie a sociálnu podporu a zvýšiť sebaúčinnosť jediným zásahom.

Identifikácia a liečba psychosociálnych rizikových faktorov je nevyhnutná pre holistickú liečbu kardiovaskulárnych ochorení a prevenciu kardiovaskulárnych ochorení. Ako Catalina-Romero a kol. ukázali, že zatiaľ čo výživa a zdravotná výchova sú dôležitými prvkami znižovania rizika, na riziko majú silný vplyv aj vonkajšie faktory, ako napríklad pracovná záťaž. Okrem toho sa u mnohých ľudí pracovný stres rozširuje aj na správanie mimo pracoviska a môže mať priamy negatívny vplyv na riziko ochorenia. Aj keď sa na pracovisku kladie čoraz väčší dôraz na zabezpečenie prístupu zamestnancov k zdravším potravinám, paradoxne efektívnejším zásahom na pracovisku je vytvorenie pracovného prostredia, v ktorom sa zamestnanci cítia dôveryhodní, vážení a majú slobodu vykonávať svoje pracovné úlohy bez útlaku.