Štúdia: Antidepresíva a demencia: väčšie riziko ako úžitok?

odkaz

Banerjee S, Hellier J, Dewey M a kol. Sertralín alebo mirtazapín na depresiu pri demencii (HTA-SADD): randomizovaná, multicentrická, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia.Lancet.2011;378(9789):403-411.

dizajn

Paralelná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná hodnotiaca štúdia zdravotníckych technológií o užívaní antidepresív pri depresii pri demencii (HTA-SADD) s účastníkmi z geriatrických služieb duševného zdravia v 9 centrách v Anglicku.

Účastník

Účastníkom boli poskytnuté geriatrické psychiatrické služby v 9 centrách v Anglicku. Účastníci boli oprávnení, ak mali pravdepodobnú alebo možnú Alzheimerovu chorobu, depresiu (trvanie ≥ 4 týždne) a skóre Cornellovej škály pre depresiu pri demencii (CSDD) 8 alebo viac. Účastníci boli nevhodní, ak boli klinicky kritickí (napr. riziko samovraždy), mali lieky kontraindikované na štúdiu, užívali antidepresíva, zúčastňovali sa inej štúdie alebo nemali opatrovateľa.

Študovať lieky a dávkovanie

sertralín (cieľová dávka 150 mg denne), mirtazapín (45 mg) alebo placebo

Cieľové parametre

Primárnym koncovým ukazovateľom bolo zníženie depresie (skóre CSDD) po 13. týždni (hodnotili sa aj výsledky za 39 týždňov), hodnotené zmiešaným lineárnym regresným modelom upraveným pre základnú líniu CSDD, čas a centrum liečby.

Kľúčové zistenia

Zníženie skóre depresie po 13 týždňoch sa nelíšilo medzi 111 kontrolami a 107 účastníkmi, ktorí dostávali sertralín (priemerný rozdiel 1,17; 95 % CI: -0,23-2,58;P=0,10) alebo mirtazapín (0,01; 95 % CI: -1,37–1,38;P=0,99) alebo medzi účastníkmi v skupinách s mirtazapínom a sertralínom (1,16; 95 % CI: -0,25–2,57;P=0,11); Tieto zistenia trvali až 39 týždňov. Menej kontrol malo vedľajšie účinky (29 zo 111). [26 %]) ako účastníci v skupine so sertralínom (46 zo 107). [43 %];P=0,010) alebo mirtazapínová skupina (44 zo 108). [41 %];P=0,031) a menej závažné nežiaduce udalosti klasifikované ako závažné (kontrolná skupina) (P=0,003). Päť pacientov v každej skupine zomrelo v 39. týždni.

Účinky na prax

Antidepresíva nezlepšili výsledky v porovnaní s placebom; Zvyšovali však riziko nežiaducich udalostí. Preto je potrebné prehodnotiť súčasnú prax používania antidepresív s obvyklou starostlivosťou ako prvej línie liečby depresie pri Alzheimerovej chorobe. „Obvyklá starostlivosť“ v tejto štúdii zahŕňala odporúčanie na psychiatrickú starostlivosť u starších ľudí.

komentovať

Štúdia uvádza: "Napriek týmto zisteniam je súčasná prax používať antidepresíva, často sertralín, ako počiatočnú liečbu depresie pri demencii." Aké boli zistenia? Pri hľadaní literatúry, ktorá bola podľa nich „riedka a nejednoznačná“, autori článku našli šesť relevantných štúdií (systematické prehľady z databáz PubMed a Cochrane Library) o liečbe depresie u ľudí s demenciou, z ktorých iba tri mohli byť metaanalyzované. Jedna štúdia mala vyrovnané výsledky (s tricyklickým antidepresívom klomipramínom u 24 ľudí).¹druhá bola negatívna (pri použití tricyklického antidepresíva imipramín u 61 osôb)²a tretí pozitívny (pri použití selektívneho inhibítora spätného vychytávania serotonínu sertralínu u 44 osôb).³Preskúmanie dospelo k záveru, že existujú len slabé dôkazy o účinnosti antidepresív pri demencii. Tricykliká sú lieky, ktoré sa v populácii bežne nepoužívajú (depresia pri demencii) a spôsobujú anticholinergné vedľajšie účinky. Ďalšia relevantná randomizovaná štúdia sledovala 67 ľudí, ktorým bol podávaný sertralín, v porovnaní so 64 ľuďmi, ktorým bolo podávané placebo.^4.5Po 12 alebo 24 týždňoch nebol hlásený žiadny prínos sertralínu.

Napriek výsledkom týchto štúdií súčasná prax používa antidepresíva, často sertralín, ako počiatočnú liečbu depresie pri demencii. Vediac, aký vážny a náročný je problém verejného zdravia a že depresia je pri demencii bežná, chceli autori súčasnej štúdie zistiť, či by tejto podskupine depresívnych pacientov lepšie poslúžili antidepresíva. A po 13 týždňoch štúdie zistili, že najväčšie absolútne zlepšenie nastalo pri placebe.

„Vzhľadom na nedostatočný prínos v porovnaní s placebom a zvýšené riziko nežiaducich účinkov by sa mala prehodnotiť súčasná prax používania týchto antidepresív s obvyklou starostlivosťou pri liečbe depresie prvej línie pri Alzheimerovej chorobe,“ uzavreli autori.

Opatrovatelia týchto pacientov s depresívnou demenciou dosiahli lepšie skóre kvality života a duševného zdravia, keď ich blízki dostali placebo.

Antidepresíva ako kategória liekov majú preukázané vedľajšie účinky, ako sú zvýšené samovražedné myšlienky a potenciálne vážne zmeny nálady. Keďže zmeny nálady prevládajú aj u pacientov s demenciou, je použitie takéhoto lieku u pacientov s demenciou od začiatku problematické. Navyše mnohí naši starší ľudia užívajú viaceré lieky na predpis a antidepresíva majú dlhý zoznam liekových interakcií. Bohužiaľ, pacienti s demenciou nemusia byť schopní adekvátne komunikovať nové alebo meniace sa symptómy v dôsledku týchto interakcií.

Zaujímavé je, že opatrovatelia týchto depresívnych pacientov s demenciou dosahovali lepšie výsledky z hľadiska kvality života a duševného zdravia, keď ich blízki dostávali namiesto sertralínu placebo. Opatrovatelia účastníkov v skupine s mirtazapínom mali tiež vyššie skóre kvality života ako tí v skupine so sertralínom, aspoň po 13 týždňoch.

A komu sa celkovo darilo najlepšie? Pamätajte, že „bežná starostlivosť“ v tejto štúdii zahŕňala odporúčanie na geriatrické služby duševného zdravia. Pacienti s depresívnou demenciou, ktorí boli odkázaní na služby geriatrického duševného zdravia, vykazovali silný a konzistentný model zlepšenia depresie po 13 a 30 týždňoch sledovania. Možno naši starší len potrebujú niekoho, kto by s nimi trávil čas, a nie ďalšiu tabletku, ktorá by sa mohla objaviť. Možno naša závislosť na technológiách prebila rozum a zdravý rozum. Ak by sme trávili čas rozhovormi a skutočným životom so staršími, možno by sa u nich v prvom rade nerozvinula demencia. Ak by sme sa zamerali na skutočnú prevenciu – jedenie skutočného jedla, pitie čistej vody, každodenné cvičenie spôsobom, ktorý nás baví, pestovanie zdravých vzťahov, udržiavanie aktívnej mysle, udržiavanie podporných sociálnych štruktúr – možno by sme všetci mali väčšiu šancu zostarnúť bez toho, aby choroby ovplyvňovali našu múdrosť, keď starneme.