Štúdia: Antidepresíva a demencia: Viac rizika ako výhod?

referencia

Banerjee S., Hellier J., Dewey M. a kol. Sertralín alebo mirtazapín proti depresii v demencii (HTA-SADD): randomizovaná, multicentrická, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia. lanzette. 2011; 378 (9789): 403-411.

dizajn

Paralelná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia o hodnotení zdravotníckych technológií o používaní antidepresív v depresii v demencii (HTA-SADD) s účastníkmi vekových psychiatrických služieb v 9 centrách v Anglicku.

Účastník

Účastníci boli sprístupnení účastníkom 9 centier v Anglicku. Účastníci boli oprávnení zúčastniť sa, ak mali pravdepodobnú alebo možnú Alzheimerovu chorobu, depresiu (trvanie ≥ 4 týždne) a hodnotu CSDD (Cornell Scale pre depresiu v demencii) 8 alebo viac. Účastníci nemali nárok na účasť, ak boli klinicky kritickí (napr. Riziko samovraždy), na štúdium liekov, antidepresívnych príjmov, sa zúčastnili inej štúdie alebo nemali vedúceho.

Študujte lieky a dávkovanie

sertralín (cieľová dávka 150 mg za deň), mirtazapín (45 mg) alebo placebo

Cieľový parameter

Primárnym koncovým bodom bolo zníženie depresie (skóre CSDD) po 13 týždňoch (výsledky do 39 týždňov sa tiež hodnotili), vyhodnotené so zmiešaným lineárnym regresným modelom, prispôsobeným výstupnej hodnote CSDD, časom a stredisku liečby.

Najdôležitejšie vedomosti

Pokles depresie po 13 týždňoch sa nelíši medzi 111 kontrolnými osobami a 107 účastníkmi, ktorí dostali sertralín (priemerný rozdiel 1,17; 95 % -KI: -0,23–2,58; P = 0,10) alebo Mirtazapin (0,01; Mirtazapin a Sertralin Group (1,16; 95 %-Ki: -0,25–2,57; p = 0,11); Tieto zistenia trvali až 39 týždňov. Menej kontroly malo vedľajšie účinky (29 z 111). [26%]) ako účastníci skupiny sertralínu (46 z 107). [43%]; p = 0,010) alebo skupina Mirtazapin (44 z 108). [41%]; p = 0,031) a menej závažné nežiaduce udalosti, ktoré boli klasifikované ako závažné (kontrolná skupina) ( p = 0,003). Päť pacientov v každej skupine zomrelo v 39. týždni.

Účinky na prax

Antidepresíva nevedeli k zlepšeniu výsledkov v porovnaní s placebom; Zvýšili však riziko nechcených udalostí. Preto by sa súčasná prax mala použiť na použitie antidepresív s obvyklou starostlivosťou ako počiatočnú liečbu depresie pri Alzheimerovej chorobe. V tejto štúdii „Common Care“ zahŕňala prenos do psychiatrickej starostlivosti v starobe.

komentár

Štúdia hovorí: „Napriek týmto výsledkom je súčasnou praxou používať antidepresíva, často sertralín, ako počiatočnú liečbu depresie pri demencii.“ Aké boli zistenia? Pri hľadaní v literatúre, ktorá bola podľa ich názoru „riedka a nejednoznačná“, autori článku našli šesť relevantných štúdií (systematické prehľady z databáz knižnice PubMed a Cochrane) na liečbu depresie u ľudí s demenciou, iba tri metaanalyzované. Štúdia mala vyvážené výsledky (s tricyklickým antidepresívnym klomipramínom u 24 ľudí).

1 Druhý bol negatívny (pomocou tricyklického antidepresívneho imipramínu u 61 ľudí)

2 a tretia strana (pomocou selektívneho spätného vychytávania serotonínu v sertralíne pri 44 ľuďoch). 3 Prehľad dospel k záveru, že existovali iba slabé dôkazy o účinnosti antidepresív v demencii. Tricyklické sú lieky, ktoré sa často nepoužívajú v populácii (depresia v demencii) a anticholinergné vedľajšie účinky. V inej relevantnej randomizovanej štúdii bolo vyšetrených 67 ľudí, ktorí boli podávaní v Sertral, v porovnaní so 64 ľuďmi, ktorým bola podaná placebo.

Napriek výsledkom týchto štúdií sa antidepresíva, často sertralín, používajú v súčasnej praxi ako počiatočná liečba depresie pri demencii. Pretože autori súčasnej štúdie vedeli, aký vážny a náročný problém pre verejné zdravie a že depresia sa často vyskytuje v demencii, chceli zistiť, či by sa tejto podskupine depresívnych pacientov lepšie dodávalo antidepresíva. A po 13 týždňoch štúdie zistili, že k najväčšiemu absolútnemu zlepšeniu došlo v placebe.

„V dôsledku nedostatku použitia v porovnaní s placebom a zvýšené riziko nežiaducich udalostí by sa súčasná prax používania tohto antidepresíva mala vzťahovať obvyklou starostlivosťou o prvú líniu depresie pri Alzheimerovej chorobe,“ uzavreli autori.

Supervízori týchto pacientov s depresívnou demenciou majú lepšie výsledky z hľadiska kvality života a duševného zdravia, ak ich príbuzní dostali placebo.

Antidepresíva ako kategória liečiva preukázali vedľajšie účinky, ako sú zvýšené samovražedné myšlienky a prípadne vážne výkyvy nálady. Pretože výkyvy nálady sú tiež v popredí u pacientov s demenciou, aplikácia takéhoto prostriedku pacientov s demenciou je od začiatku problematická. Okrem toho mnohí z našich starších ľudí užívajú niekoľko liekov na predpis a antidepresíva majú dlhý zoznam interakcií medzi liekmi. Bohužiaľ, pacienti s demenciou nemusia byť schopní v dôsledku týchto interakcií schopní komunikovať nové alebo meniace sa príznaky.

Je zaujímavé, že supervízori týchto depresívnych pacientov s demenciou dosahovali lepšie výsledky s kvalitou života a duševným zdravím, ak ich príbuzní dostali placebo namiesto sertralínu. Dozorcovia účastníkov skupiny Mirtazapin mali tiež vyššiu kvalitu života ako v skupine Sertralin, najmenej po 13 týždňoch.

A kto celkovo najlepšie odreže? Pamätajte, že „normálna starostlivosť“ v tejto štúdii zahŕňala prenos do vekových psychiatrických služieb. Depresívni pacienti s demenciou, ktorí boli prenesení do vekových psychiatrických služieb, vykazovali silný a konzistentný model zlepšenia depresie po 13 a 30 týždňoch. Možno naši starší potrebujú len niekoho, kto s nimi trávi čas, a nie ďalšia tabletka, ktorá by sa mohla hodiť. Možno naša závislosť od technológie ohromila náš dôvod a náš zdravý rozum. Ak trávime čas s rozhovormi a skutočne žijeme s našimi staršími, nemusia mať vôbec demenciu. Ak sme sa zamerali na skutočnú prevenciu - konzumovanie skutočných potravín, pitie čistej vody, športy takým spôsobom, ktorý si užívame, udržiavame zdravé vzťahy, udržiavame myseľ aktívne, udržiavame podporu sociálnych štruktúr - všetci by sme mohli mať väčšiu šancu starnúť bez chorôb, ktoré ovplyvňujú našu múdrosť v starobe