Pacienti s horčíkmi, latentnými tetantami a migrénou

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Referencia Cegielska J, Szmidt-Sałkowska E, Domitrz W, Gaweł M, Radziwoń-Zaleska M. Migréna a jeho spojenie s hyperaktivitou bunkových membránov v priebehu latentného nedostatku magnézií-predbežná štúdia na dôležitosť prítomnosti prítomnosti latkadle v migréne v téme. Živiny. 2021; 13 (8): 2701. Cieľom štúdie je určiť, či existuje spojenie medzi podozrením na nedostatok latentného horčíka a migrénou koreláciou elektrofyziologického testu na latentný dizajn tetany kvázi experimentálneho dizajnu 35 po sebe nasledujúcich pacientov z kliniky bolesti hlavy s diagnostikovanou migrénou sa zúčastnilo (29 žien a 6 mužov; vo veku 22–57 rokov). Osem pacientov malo migrénu s aurou (t. J. Klasická migréna) a 27 malo ...

Bezug Cegielska J, Szmidt-Sałkowska E, Domitrz W, Gaweł M, Radziwoń-Zaleska M, Domitrz I. Migräne und ihre Assoziation mit Hyperaktivität von Zellmembranen im Verlauf eines latenten Magnesiummangels – Vorstudie zur Bedeutung der Anwesenheit von latenter Tetanie in die Migräne-Pathogenese. Nährstoffe. 2021;13(8):2701. Studienziel Bestimmung, ob ein Zusammenhang zwischen vermutetem latentem Magnesiummangel und Migräne besteht, durch Korrelation des elektrophysiologischen Tests auf latente Tetanie Entwurf Quasi-experimentelles Design Teilnehmer An der Studie nahmen 35 konsekutive Patienten aus der Kopfschmerzambulanz mit diagnostizierter Migräne teil (29 Frauen und 6 Männer; im Alter von 22–57 Jahren). Acht Patienten hatten Migräne mit Aura (dh klassische Migräne) und 27 hatten …
Referencia Cegielska J, Szmidt-Sałkowska E, Domitrz W, Gaweł M, Radziwoń-Zaleska M. Migréna a jeho spojenie s hyperaktivitou bunkových membránov v priebehu latentného nedostatku magnézií-predbežná štúdia na dôležitosť prítomnosti prítomnosti latkadle v migréne v téme. Živiny. 2021; 13 (8): 2701. Cieľom štúdie je určiť, či existuje spojenie medzi podozrením na nedostatok latentného horčíka a migrénou koreláciou elektrofyziologického testu na latentný dizajn tetany kvázi experimentálneho dizajnu 35 po sebe nasledujúcich pacientov z kliniky bolesti hlavy s diagnostikovanou migrénou sa zúčastnilo (29 žien a 6 mužov; vo veku 22–57 rokov). Osem pacientov malo migrénu s aurou (t. J. Klasická migréna) a 27 malo ...

Pacienti s horčíkmi, latentnými tetantami a migrénou

Vzťah

Cegielska J, Szmidt-Sałkowska E, Domitrz W, Gaweł M, Radziwoń-Zaleska M, Domitrz I. Migraine and its association with hyperactivity of cell membranes in the course of latent magnesium deficiency - preliminary study on the importance of the presence of latent tetany in migraine pathogenesis.Živiny. 2021; 13 (8): 2701.

Študijný cieľ

Na určenie, či existuje súvislosť medzi podozrením na nedostatok horčíka a migrénu koreláciou elektrofyziologického testu pre latentnú Tettany

Vypracovať

Kvázi experimentálny dizajn

Účastník

Štúdia sa zúčastnilo 35 po sebe idúcich pacientov z kliniky bolesti hlavy s diagnostikovanou migrénou (29 žien a 6 mužov; vo veku 22–57 rokov). Osem pacientov malo migrénu s aurou (tj klasickou migrénou) a 27 malo migrénu bez aury (tj bežnú migrénu). Všetci pacienti mali normálne hladiny koncentrácií horčíka, draslíka a draslíka v sére. Na porovnanie sa skúmala aj kontrolná skupina 24 zdravých dobrovoľníkov (17 žien a 7 mužov; vo veku 23 - 61 rokov).

Pacienti s nasledujúcimi boli vylúčení zo štúdie:

  • Anamnese von Stoffwechsel- oder Hormonstörungen, einschließlich Schilddrüsen- und Nebenschilddrüsenerkrankungen
  • Herz-Kreislauf-Erkrankungen
  • Krebs oder andere schwere Krankheiten (Demenz, Depression)
  • Teilnahme an Eliminationsdiäten
  • Verwendung von Medikamenten, die die Elektrolytkonzentration beeinflussen, oder rezeptfreie Nahrungsergänzungsmittel

Hodnotené parametre štúdie

Vyšetrovatelia hodnotili latentnú tetanu u pacientov s migrénou a kontroly elektrofyziologickými meraniami pomocou modifikovaných testov Trousseau Sign.

Primárne výsledky

Vyšetrovatelia vypočítali koreláciu medzi spasmofíliou (pozitívny výsledok elektrofyziologického latentného tetany) a stavom migrény.

Kľúčové postrehy

Celkovo sa nezistil žiadny významný rozdiel medzi výskytom spasmofílie v migréne a kontrolných skupinách (P= 0,13). Pri analýze podskupín sa zistil štatistický rozdiel u pacientov s migrénou s aurou v porovnaní s kontrolami (P= 0,04).

Praktické dôsledky

Táto štúdia poskytuje lekárovi niekoľko poznatkov, ktoré nemusia byť zrejmé pri prvom čítaní. Aj keď poskytuje prehľad, neexistuje definitívna odpoveď na to, či je horčík cenným zásahom pre migrénové bolesti hlavy, ani neposkytuje pohľad na to, aký typ horčíka je najlepšie testovať ako zásah. Poskytuje však niektoré provokatívne informácie na hodnotenie nedostatočnosti latentného horečnatého, ktoré môžu byť užitočné pre kritériá výberu pacientov v budúcich štúdiách intervencií horčíka u pacientov s migrénou.

Je dôležité uznať, že nejde o intervenčnú štúdiu, a preto nepodporuje ani nepodporuje príčinnú súvislosť. Vyšetrovatelia sa skôr spoliehali na vlastné správy pacientov s migrénou v denníkoch a korelovali ich s odpoveďou na test Tettany. Keby sa táto štúdia rozšírila na doplnok horčíka u pacientov s spasmofíliou s primárnymi cieľmi frekvencie a intenzity migrény, boli by zrejmé silnejšie účinky.

Patogenéza migrénových bolesti hlavy sa študovala už desaťročia. Teórie zahŕňajú neuronálne poruchy, poruchy iónových kanálov receptorov vrátane NMDA, AMPA, MGluR, kanabinoidu, vanilloidu a par.1-3Hlavnou teóriou je však, že nástup migrény je spôsobený zmenami prietoku krvi v mozgu a mozgovej vaskulárnej reaktivity.4

Zjednodušenie metabolických krokov patofyziológie vedie k nasledujúcemu:

Je známe, že horčík blokuje vápnikový kanál receptora NMDA. Receptor NMDA umožňuje uvoľňovanie glutamátu. Bez dostatočného horčíka je neuroxcitačný glutamát zvýšený a zvyšuje oxidačný stres. Zvýšený prietok krvi. Zobrazovacie techniky (magnetická rezonančná spektroskopia) tiež vykazujú zmeny v týlnej kôre v migrénách s aurou. Mierny prietok krvi, najmä do týlnej kôry, môže spôsobiť jav známy ako depresia kortikálneho šírenia (CSD), ktorý spôsobuje samo-propagujúcu vlnu do iných oblastí mozgu a zážitok z bolesti hlavy. Predovšetkým, nedostatok horčíka môže znížiť prahovú hodnotu nocicepcie a abnormálne uvoľňovanie glutamátu bolo spojené s migrénami, ako aj s inými neurologickými chorobami.5-8Genetická a/alebo získaná mitochondriálna dysfunkcia môže tiež prispieť k tejto kaskáde udalostí.8

Pri zjavnom deficite živín je táto patogenéza pomerne jednoduchá, ale v neprítomnosti známeho nedostatku môže byť zložitejšia.

Preto môže mať osoba s normálnym horčíkom v sére nízke koncentrácie v krvných doštičkách, erytrocytoch, neurónoch a/alebo myocytoch.

Všetci pacienti v tejto štúdii mali normálne hladiny horčíka v sére a hladiny draslíka a paratyroidných hormónov. Aj keď hladiny horčíka v sére boli normálne, je dôležité si uvedomiť, že hladiny v sére neodrážajú intracelulárny stav horčíka. Preto môže mať osoba s normálnym horčíkom v sére nízke koncentrácie v krvných doštičkách, erytrocytoch, neurónoch a/alebo myocytoch.9Horčík v červených krvinkách (RBC) môže byť lepším markerom intracelulárneho stavu horčíka.

Pacienti s nízkymi hladinami horčíka v sére a/alebo nízkym príjmom horečnatého, ako je stanovené hodnotením príjmu stravy, by mali podľa potreby naďalej dopĺňať bez ohľadu na stav migrény.

Lekári môžu byť oboznámení s Tousseauovým testom pre Tettany, ktorý, keď je pozitívny, najčastejšie naznačuje hypokalciémiu.10Tento test sa vykonáva oklúziou brachiálnej artérie sphygmomanometrom počas 3 minút pri tlaku 10 až 20 mm Hg nad normálnymi systolickými meraniami pre danú osobu. Test je pozitívny, ak sa vyskytuje spontánna flexia zápästia postihnutej ruky, často sprevádzaná flexáciou metacarpofalangálnych kĺbov (MCP) a miernym predĺžením distálnych interfalangálnych kĺbov (DIP) a proximálnych interfalangálnych kĺbov (Pulov) a digitálnym doplnkom v dôsledku neuromuskulárnej excitability.

Vedci v tejto štúdii upravili postup použitím monitora krvného tlaku na 10 minút, pričom posledné 2 minúty boli sprevádzané hyperventiláciou. Modifikácie zabezpečili vaskulárnu oklúziu a indukovanú respiračnú alkalózu a podľa týchto autorov sa môže použiť ako nepriamy marker latentného tetany spôsobeného nízkym stavom horčíka. Namiesto hodnotenia pozorovaných zmien polohy vedci použili elektromyografiu ihly na meranie neuromuskulárnej excitability. Pravidlá použité v tejto štúdii pravdepodobne nebudú používať v klinickej praxi.

Ak sa hodnotenie v praxi ľahko neuplatňuje, na kontextualizáciu klinického obrazu sa môžu použiť iné príznaky alebo príznaky. V tejto štúdii sa nezistil žiadny štatisticky významný výsledok medzi Tettany a inými príznakmi, ktoré sú bežné aj u pacientov s migrénou. Patria sem arytmie, poruchy spánku, útoky na úzkosť, perorálne parestézie, ručné parestézie, parestézie z nôh, ručné kŕče, kŕče nôh, kŕče nôh, laryngospazmy, fascikulácie očných viečok alebo slabé kŕče. Závraty mali štatisticky významnú koreláciu. Vedci uviedli, že táto korelácia nie je klinicky relevantná, ale nie je jasné, ako dospeli k tomuto záveru. Prítomnosť alebo neprítomnosť týchto príznakov nemusí byť dobrým ukazovateľom intracelulárneho horčíka. Demografické faktory tiež nehrávali úlohu, pretože vek ani pohlavie nevykazovali štatisticky významnú koreláciu pre žiadny faktor.

  1. Salomone S, Caraci F, Capasso A. Migräne: ein Überblick. Öffnen Sie Neurol J. 2009;3:64-71. Veröffentlicht am 1. Oktober 2009.
  2. Hoffmann J, Charles A. Glutamat und seine Rezeptoren als therapeutische Ziele für Migräne. Neurotherapeutika. 2018;15(2):361-370.
  3. Goadsby PJ, Holland PR. Ein Update: Pathophysiologie der Migräne. Neurol Clin. 2019;37(4):651-671.
  4. Olesen J, Larsen B, Lauritzen M. Fokale Hyperämie, gefolgt von sich ausbreitender Oligämie und beeinträchtigter Aktivierung von rCBF bei klassischer Migräne. Anna Neurol. 1981;9(4):344-352.
  5. Boska MD, Welch KM, Barker PB, Nelson JA, Schultz L. Kontraste im kortikalen Magnesium-, Phospholipid- und Energiestoffwechsel zwischen Migräne-Syndromen. Neurologie. 2002;58(8):1227-1233.
  6. Brennan KC, Beltrán-Parrazal L, López-Valdés HE, Theriot J, Toga AW, Charles AC. Ausgeprägte Gefäßleitung mit kortikaler Ausbreitungsdepression. J Neurophysiol. 2007;97(6):4143-4151. 7
  7. Dai W, Liu RH, Qiu E, et al. Kortikale Mechanismen bei Migräne. Mol Schmerz. 2021;17:17448069211050246.
  8. Grech O, Mollan SP, Wakerley BR, Fulton D, Lavery GG, Sinclair AJ. Die Rolle des Stoffwechsels in der Pathophysiologie und Anfälligkeit der Migräne. Leben (Basel). 2021;11(5):415.
  9. Ahmed F, Mohammed A. Magnesium: Der vergessene Elektrolyt – eine Übersicht über Hypomagnesiämie. Med Sci (Basel). 2019;7(4):56.
  10. Patel M, Hu EW. Trousseau-Zeichen. [Updated 2021 Jul 19]. In: StatPearls [Internet]. Schatzinsel (FL): StatPearls Publishing; 2022 Januar-. Verfügbar ab: (Link entfernt). Abgerufen am 18. Januar 2022.