Suche
Mein Konto
Vzťah
Ducasse D, Dassa D, Courtet P a kol. Časopis vďačnosti za manažment samovražedných hospitalizovaných pacientov: randomizovaná kontrolovaná štúdia. (Odkaz odstránený). 2019;36(5):400-411.
Návrh
Randomizovaná kontrolovaná štúdia
Cieľ
Posúdiť, či má denný denník vďačnosti vplyv na parametre nálady alebo samovražedné myšlienky u hospitalizovaných pacientov so samovražednými sklonmi.
Účastník
Štúdia zahŕňala 201 francúzsky hovoriacich dospelých vo veku od 18 do 65 rokov, ktorí boli prijatí na lôžkovú psychiatrickú jednotku po pokuse o samovraždu alebo po prejavení aktívnych samovražedných myšlienok. Kritériá vylúčenia boli schizofrénia, poruchy príjmu potravy a súčasné bipolárne symptómy.
zásah
Účastníci štúdie boli náhodne zaradení do 7-dňového programu, v ktorom boli požiadaní, aby vyplnili denný denník vďačnosti (intervencia; n=101) alebo denník jedla (kontrolný stav; n=100).
Pokyny denníka boli nasledovné:
Denník vďačnosti
"Každý večer si zapíšte do denníka, za čo ste vo svojom živote vďační, a zamerajte sa na výhody alebo "dary", ktoré ste dostali vo svojom dni, týždni alebo živote. Je to o jednoduchých každodenných radostiach, ľuďoch, chvíľach krásy v prírode alebo skutkoch láskavosti iných. Zvyčajne ich nepovažujeme za dary, ale dnes sa na ne pozrieme z tejto perspektívy. Urobte si chvíľu, aby ste si ich skutočne užili a zamysleli sa nad nimi."
Potravinový denník
"Každý večer si zapíšte do denníka, čo ste v ten deň zjedli."
Cieľové parametre
Primárnym výsledkom hodnoteným z hľadiska účinnosti intervencie boli rozdiely medzi skupinami v priemernej zmene súčasnej psychickej bolesti od začiatku do konca 7-dňovej intervencie. Hodnotili sa rozdiely medzi skupinami pre priemernú zmenu v samovražedných myšlienkach, beznádeji a optimizme a depresii a úzkosti od zaradenia do štúdie až po ukončenie 7-dňovej intervencie. Okrem toho bola hodnotená priemerná zmena aktuálnej psychickej bolesti, samovražedných myšlienok a beznádeje a optimizmu od bezprostredne predtým do bezprostredne po vyplnení denného denníka.
Kľúčové poznatky
Priemerná dĺžka hospitalizácie pre účastníkov štúdie bola 6 dní a účastníci absolvovali v priemere niečo cez 5,5 dňa záznamov v denníku.
Obe skupiny vykazovali zlepšenie vo všetkých psychologických parametroch počas pobytu v nemocnici (P<0,001), vrátane súčasnej psychickej bolesti, súčasných samovražedných myšlienok, depresie, stavovej úzkosti, súčasnej beznádeje a súčasného optimizmu. Medzi skupinami však neboli žiadne štatistické rozdiely, pokiaľ ide o samovražedné myšlienky a momentálnu beznádej. Miery súčasnej psychickej bolesti boli trendové (P= 0,05) smerom k väčšiemu zlepšeniu v skupine vďačnosti. Priemerná zmena depresie, úzkosti a optimizmu bola signifikantne vyššia v skupine vďačnosti ako v kontrolnej skupine (potravinový denník) (P=0,008,P= 0,003 aP=0,01). Účastníci považovali intervenciu vďačnosti za užitočnejšiu ako stravovací denník.
Táto štúdia Ducasse ukazuje, že jednoduché vedenie denného denníka, ako to robili títo účastníci štúdie, môže v krátkom čase znamenať zmenu, a to aj pre veľmi narušených ľudí.
Jednotlivci v skupine vďačnosti zažili štatisticky významné (P<0,001) Zlepšenie psychickej bolesti, beznádeje a optimizmu. Tí v skupine stravovacích denníkov zaznamenali významné zlepšenie v hodnotení psychologickej bolesti (P= 0,02). Rozdiely medzi skupinami uprednostňovali denník vďačnosti (v porovnaní s denníkom jedla) pre všetky výsledky (P<0,001).
Praktické dôsledky
To, že bezpečná a takmer bezplatná intervencia (vyžaduje sa notebook a pero) by mohla viesť k štatisticky významnému zlepšeniu psychického stavu samovražedných pacientov, si zaslúži našu pozornosť. Mohli by sme predpokladať, že to bude fungovať rovnako alebo lepšie pre ľudí v menej extrémnych štátoch. Je pravda, že vyplnenie denníka vďačnosti raz denne počas 5,5 dňa u týchto pacientov významne neznížilo samovražedné myšlienky. Výrazne to však znížilo ich depresiu a úzkosť, a hoci zníženie psychickej bolesti nedosiahlo význam, toto nebudú čítať iba obhajcoviaPHodnota 0,05 je dostatočne blízka na to, aby bola užitočná.
Možno by dlhší pokus mal dodatočný merateľný účinok. Tieto výsledky sú pôsobivé vzhľadom na to, ako zle sa títo ľudia museli cítiť, keď boli prijatí do nemocnice.
Vyvolávanie vďačnosti ako hodná terapeutická intervencia sa v posledných rokoch stalo rozšíreným presvedčením a výskumným zameraním. V roku 2008 Lambert a spol. štúdia (N=171) na testovanie vzťahu medzi vďačnosťou, životnou spokojnosťou a materializmom. Po experimentálnom navodení buď vďačnosti alebo závisti zistili, že stav vysokej vďačnosti vedie k zvýšenej spokojnosti so životom a nižšiemu materializmu v porovnaní so stavom nízkej vďačnosti (závisť).1V roku 2003 Emmons a spol. naprieč 3 štúdiami, ktoré skúmali spojenie medzi vďačnosťou a blahobytom. Zistili, že vo všetkých 3 štúdiách účastníci v ich „vďačnostnej“ skupine vykazovali v porovnaní s porovnávacími skupinami zvýšenú pohodu v mnohých ukazovateľoch výsledkov.2V štúdii z roku 2008 s 221 dospievajúcimi (náročná skupina, v ktorej sa očakávajú pozitívne výsledky), Emmons a kolegovia oznámili súvislosť medzi „počítaním vlastných požehnaní“ a zlepšeniami v afekte, vďačnosti, optimizme a životnej spokojnosti.3
Niečo také jednoduché ako zaslanie ďakovného listu je samozrejme užitočné, ak si chcete vybudovať vzťah so svojimi kolegami alebo kolegami. Vyjadrenie vďaky popri jednoduchej správe podporuje budovanie trvalého vzťahu.4V skutočnosti vyjadrenie vďaky človeku mení pohľad na vzťah a posilňuje ho.5
V roku 2015 David Brooks napísal vNew York Timespoznamenal nasledovné:
Vďačnosť nastáva, keď láskavosť prevyšuje očakávania, keď je nezaslúžená. Vďačnosť je druh smiechu srdca, ktorý prichádza po prekvapivom prejave láskavosti. Väčšina ľudí je niekedy vďačná - potom, čo vás niekto zachráni pred omylom alebo vám prinesie jedlo počas choroby. Ale zdá sa, že niektorí ľudia sú vďační. Zdá sa, že sú vďační prakticky neustále... Tento druh dispozičnej vďačnosti stojí za to analyzovať, pretože vytvára mentalitu, ktorá vyvažuje hlavné prúdy našej kultúry.6
Keby sme mohli, posunuli by sme myslenie všetkých našich pacientov (a seba) k väčšej vďačnosti, pretože ľahko vycítime, že oni (a my) by mohli byť šťastnejší a zdravší. Táto štúdia Ducasse ukazuje, že jednoduché vedenie denného denníka, ako to robili títo účastníci štúdie, môže v krátkom čase znamenať zmenu, a to aj pre veľmi narušených ľudí.
Táto štúdia Ducasse je zaujímavá z niekoľkých dôvodov. Prvým je rozhodnutie autorov zaviesť „kontrolnú intervenciu“ – nechať pacientov viesť denníky o jedle. Požiadali sme našich nových pacientov, aby si viedli stravovacie denníky takmer 30 rokov. Táto štúdia naznačuje, že ak by sme našich pacientov požiadali, aby uvádzali zoznam dobrých vecí vo svojom živote a nie to, čo jedli, možno by už prišli na návštevu šťastnejší.
Pacienti, ktorí sa zúčastnili tejto štúdie, boli v extrémnom trápení a skutočnosť, že takýto jednoduchý zásah mal vplyv na ich náladu, je celkom mimoriadna. Napadá ma niekoľko ďalších zásahov, ktoré by to mohli urobiť tak rýchlo a bezpečne.