Suche
Mein Konto
Vzťah
South EC, Hohl BC, Kondo MC, MacDonlad JM, Branas CC. Vplyv ekologizácie voľnej pôdy na duševné zdravie: randomizovaná kontrolovaná štúdia v celom meste.Otvorená sieť JAMA. 2018;1 (v kontrole):1–14.
Cieľ štúdie
Posúdiť, či ekologizácia nerozvinutej mestskej pôdy znižuje samostatne hlásené zlé duševné zdravie dospelých žijúcich v komunite
Návrh
Táto štúdia zahŕňala 541 voľných mestských pozemkov vo Philadelphii na základe splnenia kritérií pre „skazu“: neudržiavaná vegetácia, odpadky, opustené autá atď.1Položky boli zoskupené do 110 zhlukov blízkosti s polomermi 0,25 až 0,50 míle a náhodne pridelené do 1 z 3 intervenčných skupín:
- Müllabfuhr: Alle sichtbaren Abfälle und weggeworfenen Gegenstände wurden vom Grundstück entfernt, überwucherte Vegetation wurde getrimmt/gemäht und monatliche Wartungsarbeiten wurden durchgeführt.
- Begrünung: Zusätzlich zu den oben genannten Aktivitäten wurden die Grundstücke in dieser Gruppe professionell eingeebnet, Rasenflächen und kleine Bäume gepflanzt und kurze Zäune um die Grundstücksgrenzen herum installiert.
- Kontrolle: An diesen Chargen wurde während der Dauer der Studie kein Eingriff durchgeführt. (Nach Abschluss der Studie wurden diese Grundstücke auch begrünt).
Účastník
Mestskí obyvatelia žijúci v jednom z klastrov nehnuteľností (N = 342) dokončili túto štúdiu, ktorá pozostávala z dokončenia prieskumu zameraného na vnímanie „mestského zdravia“. Tento prieskum bol vykonaný pred procedúrou a znova ~ 18 mesiacov po odstránení/zazelenení podstielky. Účastníci a zberatelia údajov boli voči zásahu zaslepení (t. j. zber údajov z prieskumu prebiehal nezávisle od poznania, že zásah sa uskutočnil na miestnych voľných pozemkoch). Účastníci mali priemerný vek 44,6 roka (SD 15,1 roka), 60 % tvorili ženy a 44 % malo príjem domácnosti pod hranicou chudoby 19 530 USD.
Cieľové parametre
V rámci väčšieho prieskumu účastníci vyplnili sebahodnotiacu stupnicu psychologickej tiesne Kessler-6 (K6) pred a po iniciatíve ekologizácie/čistenia/kontroly. Táto stupnica meria frekvenciu nedávnych subjektívnych skúseností nervozity, beznádeje, nepokoja, depresie, bezcennosti a napätia. Medzi intervenčnými skupinami sa vykonalo párové porovnanie zmien pre-post s použitím prierezovej regresie časových radov podľa zámeru liečby.
Kľúčové poznatky
Zníženie škál K6 sa vyskytlo vo všetkých skupinách počas 18 mesiacov intervencie, čo pravdepodobne odrážalo zmeny v národnom hospodárstve počas sledovaného obdobia (2011-2013, obdobie zotavenia po Veľkej recesii).
Nezávisle od týchto základných zmien došlo k významnému zníženiu pocitov depresie a bezcennosti, ktoré sami uvádzali, medzi obyvateľmi žijúcimi v ekologizačných zoskupeniach v porovnaní s kontrolnými zoskupeniami. Depresia sa znížila o 42 % (95 % CI: -63,6 % až -5,9 %;P=0,03) a bezcennosť sa znížila o 51 % (95 % CI: -74,7 % až -4,7 %;P= 0,04), v porovnaní so žiadnym významným znížením v kontrolných zhlukoch. Zaznamenal sa aj trend v znižovaní zloženého skóre K6 (t. j. celkové slabé duševné zdravie, ktoré sami uviedli) o 63 % (95 % CI: -86,2 % až 0,4 %;P= 0,051) v porovnaní s kontrolou.
Pre obyvateľov žijúcich v domácnostiach pod hranicou chudoby v ekologizačných zoskupeniach bolo zníženie depresie ešte väčšie (68,7 %) v porovnaní s obyvateľmi v kontrolnom zoskupení (95 % CI: -86,5 % až -27,5 %;P=0,007).
Neexistoval žiadny štatistický rozdiel medzi likvidáciou odpadu a obyvateľmi kontrolného klastra v celkovom skóre K6 ani v skóre podškály.
Praktické dôsledky
Toto je jedna z prvých štúdií, ktorá používa experimentálny dizajn (t. j. náhodné priradenie k premenným vs. kontrolným podmienkam) pre prístup k mestskej zelene na podporu verejného zdravia. Na rozdiel od predchádzajúcich štúdií v tejto oblasti je súčasná štúdia schopná pripísať priamu príčinu prínosov pre duševné zdravie k podmienkam ekologizácie vs. Tento veľmi dôležitý krok umožňuje priamu analýzu prínosov (vrátane analýzy nákladov a prínosov). [CBA]) intervencie, aby sa mohli replikovať, rozširovať a rozvinúť do životaschopných programov v budúcnosti. Predbežná analýza CBA podobnej štúdie zistila návratnosť investícií (ROI) 224 USD za investovaný dolár.2
Výsledky tejto štúdie demonštrujú dôležitosť environmentálnych faktorov pri ovplyvňovaní duševného zdravia jednotlivca a komunity. Tieto účinky sú známe už mnoho rokov v klinickom a akademickom kontexte a prostredníctvom priamej ľudskej skúsenosti.3Väčšina ľudí si uvedomuje, ako ich prostredie môže ovplyvniť ich náladu, schopnosť sústrediť sa a pohľad na život. Podnety nášho prostredia majú priamy vplyv na neuroendokrinnú aktivitu a zodpovedajúce afektívne a kognitívne funkcie.4
To môže byť obzvlášť dôležité v modernom mestskom prostredí, kde môžu byť podnety výrazne odlišné a intenzívnejšie ako vo vidieckej krajine, na ktorú sme evolučne viac prispôsobení.5Teória „mestského stresu“ naznačuje, že život v mestách môže byť vo svojej podstate menej zdravý (evolučne povedané) kvôli týmto „novým“ prostrediam. Tento koncept podporuje značné množstvo dôkazov.6.7
Tento problém sa týka najmä nedostatočne obsluhovanej mestskej populácie (t. j. mestskej chudoby). Tieto populácie majú jedny z najhorších zdravotných podmienok v krajine v dôsledku rôznych faktorov vrátane obmedzeného prístupu k zdravotnej starostlivosti; ovzdušie, hluk a svetelné znečistenie; kriminalita; psychosociálny stres; a zvýšené alostatické zaťaženie.8Konkrétne sa ukázalo, že jedinečná kombinácia chudoby a úpadku miest priamo prispieva k vyššej miere depresie v týchto populáciách.9
To, že mestská zeleň prospieva, je už známefyzickyZdravie, najmä pre mestskú chudobu. V prelomovej štúdii publikovanej vlancetaVýskumníci ukázali, že blízkosť mestského zeleného priestoru nebola spojená len s nižšou úmrtnosťou (po kontrole socioekonomického stavu [SES]), ale že keď boli skupiny stratifikované podľa SES, účinok zelene bol oveľa dôležitejší v skupinách s nižším SES ako v skupinách s vyšším SES.10Pre ľudí na spodku ekonomického rebríčka môže byť „liečivá sila prírody“ významným zdrojom na záchranu života.
Mnohé štúdie ukázali, že mestské zelené plochy môžu mať pozitívny vplyv na životné prostredieduchovnezdravie. Predchádzajúce vydania NMJ zhodnotili niektoré z týchto štúdií.11,12Jedným z prístupov, ktorý sa skúmal na zlepšenie zdravia chudobných v mestách, je hnutie „zelenej mestskej ekologizácie“, ktoré sa objavilo po celej krajine. Tieto iniciatívy kombinujú salutogénne aspektyBiofíliakoncept spopularizovaný E.O. Wilson, čo naznačuje, že ľudia majú prirodzenú zdravú afinitu k prírodným miestam, s programami verejného zdravia, ako je napríklad dnes už neexistujúca iniciatíva CDC pre zdravé miesta.13,14Philadelphia Horticultural Society je jedným z národných lídrov nielen v úsilí o ekologizáciu miest, ale aj v zhromažďovaní údajov, ktoré demonštrujú základné výhody a účinnosť svojich programov.15,16Znižovaním urbanizmu a zlepšovaním miestneho životného prostredia je možné zmeniť podmienky, za ktorých vzniká zdravie, vrátane duševného zdravia a kvality života.
Obmedzením tejto štúdie je nedostatok údajov identifikujúcich priame vystavenie obyvateľov miest voľným pozemkom pred, počas a po zásahoch. V súčasnej štúdii nie je možné spájať zmeny hodnôt K6 s tým, ako účastníci využívajú alebo oceňujú obnovené vlastnosti. Experimentálny dizajn štúdie však naznačuje, že sa objavil skôr aspekt kauzality než jednoduchá korelácia, ako je uvedené vyššie. Budúce štúdie môžu chcieť pridať mieru individuálneho vystavenia zeleným plochám ako dodatočnú metriku pre analýzu, ale to neznižuje hodnotu alebo výsledky súčasnej štúdie.
Závery
Táto štúdia rozširuje myšlienku „medicíny“ za úroveň osobného vplyvu a ukazuje, že rozsiahle zásahy do verejného zdravia, najmä tie, ktoré zahŕňajú ekologizáciu prostredia, v ktorom žijeme, pracujeme a hráme sa, môžu výrazne zlepšiť duševné zdravie a pohodu v komunite, najmä pre najzraniteľnejších členov spoločnosti.