Úloha klimatických konferencií: úspechy a zlyhania
Úloha klimatických konferencií: úspechy a zlyhania
V polovici rastúceho záujmu o zmenu klímy a jeho nespočetných účinkov sa úloha klimatických konferencií etablovala ako dôležitá platforma pre vedecké diskusie, politické rokovania a stanovenie akčných plánov na boj proti globálnemu otepľovaniu. V priebehu rokov sa na týchto konferenciách dosiahli pozoruhodné úspechy a akceptovali horké zlyhania. Tento článok bude diskutovať o úlohe klimatických konferencií a ich kľúčových úspechoch a úspechoch s cieľom poskytnúť komplexný obraz o rozsahu, v akom propagovali alebo inhibovali boj proti zmene klímy.
História klimatických konferencií
História klimatických konferencií sa začala v 70. rokoch 20. storočia, keď vedci začali uznávať globálne otepľovanie a skleníkový efekt ako vážnu hrozbu pre globálny ekosystém. Prvá medzinárodná konferencia o účinkoch zmeny klímy sa uskutočnila v Ženeve v roku 1979 a položila nadáciu na neskoršie globálne stretnutia.
Z prvej klimatickej konferencie OSN, ktorá založila IPCC
Prvá konferencia o klimatizácii OSN (t. J. UNCC: Konferencia o zmene klímy Organizácie Spojených národov) sa konala v nemeckom Berlíne v roku 1995. Bol tu „berlínsky mandát“, ktorý zdôraznil potrebu neustále rokovania o obmedzení emisií skleníkových plynov.
O dva roky neskôr, v roku 1997, tieto rokovania viedli k podpísaniu protokolu Kjóta, pomenovaného po japonskom meste, v ktorom sa konferencia konala.
Rok 1988 bol tiež pozoruhodný, čo sa považuje za rok narodenia medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC). Tento výbor iniciovaný OSN má za úlohu vyhodnotiť súčasný stav vedy o zmene klímy a rozvíjať účinky a riziká, ako aj možné stratégie prispôsobenia a zníženia.
Kľúčový úspech klimatických konferencií
Klimatické konferencie prispeli k zvýšeniu povedomia o potrebe opatrení na boj proti zmene podnebia a vytvorili niektoré dôležité medzinárodné dohody.
Kjótsky protokol
Jedným z najväčších úspechov v histórii klimatických konferencií bol Kjótsky protokol, ktorý bol prijatý v roku 1997. Bolo prvou medzinárodnou dohodou, ktorá definovala právne záväzné ciele znižovania emisií pre industrializované krajiny. Do roku 2020 by ste mali znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 5% v porovnaní s hodnotami z roku 1990.
Parížska dohoda
Ďalším dôležitým výsledkom bola Parížska dohoda, ktorá bola prijatá v roku 2015 na 21. konferencii OSN Climate Conference (COP21). Cieľom je obmedziť globálne otepľovanie na výrazne pod 2 ° C, ak je to možné na 1,5 ° C, v porovnaní s predpriechodovým vekom. Podpísalo ho 195 krajín a integruje priemyselné aj rozvojové krajiny.
Zlyhania a výzvy klimatických konferencií
Napriek uvedeným úspechom, klimatické konferencie nezostali bez značných problémov a zlyhaní.
Nekonzistentná účasť a záväzok
Kľúčovým problémom je nekonzistentná účasť a záväzok kľúčových hráčov. Napríklad vláda Donalda Trumpa v roku 2017 oznámila, že Spojené štáty - jeden z najväčších emitentov skleníkových plynov na svete - opustia Parížsku dohodu.
Nedostatok zodpovednosti
Ďalším problémom je nedostatok zodpovednosti za mnohé dohody. Parížska dohoda, hoci je kľúčovým úspechom, sa vo veľkej miere spolieha na dobrovoľné príspevky krajín na zníženie ich emisií, čo by mohlo obmedziť účinnosť dohody.
Fazit
Klimatické konferencie zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri propagácii globálneho dialógu a pri stanovovaní programu opatrení proti zmene klímy. Priniesli niekoľko pozoruhodných úspechov, ako napríklad Kjótsky protokol a Parížska dohoda. Napriek týmto úspechom však stále existujú značné výzvy, ako napríklad nekonzistentná účasť kľúčových krajín a nedostatok väzby dohôd. Tieto problémy sa musia riešiť na budúcich klimatických konferenciách, aby sa dosiahol silnejší a efektívnejší konsenzus v boji proti zmene klímy.