Úloha klimatických konferencií: úspechy a neúspechy

Úloha klimatických konferencií: úspechy a neúspechy

Uprostred rastúcich obáv zo zmeny klímy a jej nespočetných dôsledkov sa úloha klimatických konferencií ukázala ako dôležitá platforma pre vedecké diskusie, politické rokovania a stanovovanie akčných plánov na boj proti globálnemu otepľovaniu. V priebehu rokov zaznamenali tieto konferencie pozoruhodné úspechy aj trpké neúspechy. V tomto článku sa bude diskutovať o úlohe konferencií o klíme a ich kľúčových úspechoch a neúspechoch s cieľom poskytnúť komplexný obraz o tom, do akej miery pokročili v boji proti klimatickým zmenám alebo mu bránili.

História klimatických konferencií

História klimatických konferencií sa začína v 70. rokoch minulého storočia, keď vedci začali uznávať globálne otepľovanie a skleníkový efekt ako vážne hrozby pre svetový ekosystém. Prvá medzinárodná konferencia o účinkoch klimatických zmien sa konala v Ženeve v roku 1979 a položila základ pre neskoršie globálne stretnutia.

Od prvej klimatickej konferencie OSN až po založenie IPCC

Prvá klimatická konferencia OSN (UNCC: United Nations Climate Change Conference) sa konala v Berlíne v Nemecku v roku 1995. Tu vznikol „Berlínsky mandát“, ktorý zdôraznil potrebu viesť prebiehajúce rokovania o obmedzení emisií skleníkových plynov.

O dva roky neskôr, v roku 1997, tieto rokovania viedli k podpísaniu Kjótskeho protokolu, pomenovaného podľa japonského mesta, kde sa konferencia konala.

Pozoruhodný bol aj rok 1988, ktorý sa považuje za rok zrodu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC). Tento orgán, iniciovaný OSN, má za úlohu posúdiť súčasný stav vedy o zmene klímy a vypracovať dôsledky a riziká, ako aj možné adaptačné a zmierňujúce stratégie.

Kľúčové úspechy klimatických konferencií

Konferencie o klíme pomohli zvýšiť povedomie o potrebe opatrení na boj proti zmene klímy a vytvorili niekoľko významných medzinárodných dohôd.

Kjótsky protokol

Jedným z najväčších úspechov v histórii klimatických konferencií bol Kjótsky protokol, ktorý bol prijatý v roku 1997. Bola to prvá medzinárodná dohoda, ktorá stanovila právne záväzné ciele znižovania emisií pre priemyselné krajiny. Do roku 2020 by mali znížiť svoje emisie skleníkových plynov v priemere aspoň o 5 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Parížska dohoda

Ďalším významným výstupom bola Parížska dohoda prijatá na 21. konferencii OSN o zmene klímy (COP21) v roku 2015. Cieľom dohody je obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2 °C, pokiaľ možno na 1,5 °C, v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Podpísalo ju 195 krajín a zahŕňa rozvinuté aj rozvojové krajiny.

Zlyhania a výzvy klimatických konferencií

Napriek spomínaným úspechom sa klimatické konferencie nezaobišli bez významných výziev a neúspechov.

Nekonzistentná účasť a angažovanosť

Kľúčovým problémom je nekonzistentná účasť a angažovanosť medzi kľúčovými zainteresovanými stranami. Napríklad v roku 2017 administratíva Donalda Trumpa oznámila, že Spojené štáty – jeden z najväčších svetových producentov skleníkových plynov – odstúpia od Parížskej dohody.

Nedostatok odhodlania

Ďalším problémom je, že mnohé dohody nie sú záväzné. Parížska dohoda, hoci je kľúčovým úspechom, sa vo veľkej miere opiera o dobrovoľné príspevky krajín na zníženie ich emisií, čo by mohlo obmedziť účinnosť dohody.

Záver

Klimatické konferencie zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore globálneho dialógu a stanovovaní agendy opatrení v oblasti zmeny klímy. Priniesli niektoré pozoruhodné úspechy, ako napríklad Kjótsky protokol a Parížsku dohodu. Napriek týmto úspechom však stále existujú významné výzvy, ako je nejednotná účasť kľúčových krajín a nedostatok záväzných dohôd. Tieto otázky sa musia riešiť na budúcich konferenciách o klíme, aby sa dosiahol silnejší a účinnejší konsenzus v boji proti zmene klímy.