Porovnanie klimatických politík rôznych krajín

Porovnanie klimatických politík rôznych krajín

Klimatická politika je komplexná oblasť, ktorá stanovuje všeobecné právne a behaviorálne normy na medzinárodnej úrovni zamerané na boj proti globálnemu otepľovaniu a zmene klímy. Napriek globálnym iniciatívam, ako je Parížska klimatická dohoda, sa klimatická politika medzi jednotlivými krajinami veľmi líši. Tento článok skúma a porovnáva klimatickú politiku niektorých vybraných krajín.

klimatická politika EÚ

Európska únia má komplexnú klimatickú politiku s ambicióznymi cieľmi v boji proti klimatickým zmenám.

Zelená dohoda

Jedným z najdôležitejších opatrení politiky EÚ v oblasti klímy je Európska zelená dohoda, ktorá bola predstavená koncom roka 2019. Cieľom tohto plánu je dosiahnuť klimatickú neutrálnosť EÚ do roku 2050 a pomôcť európskym ekonomikám stať sa udržateľnejšími. Zahŕňa celý rad opatrení v rôznych oblastiach vrátane energetiky, dopravy, poľnohospodárstva a budov.

Obchodovanie s emisiami

Podstatnou súčasťou klimatickej politiky EÚ je systém obchodovania s emisiami (EU ETS), ktorý bol zavedený v roku 2005. Je to najväčší systém obchodovania s emisiami skleníkových plynov na svete a pokrýva približne 45 % emisií skleníkových plynov v EÚ.

klimatická politika USA

Americké klimatické politiky sa výrazne zmenili v závislosti od politického vedenia, ale po Parížskej klimatickej dohode sa opäť viac zamerali na ochranu klímy.

Plán čistej energie

Za Obamovej administratívy bol v roku 2015 zavedený Plán čistej energie na zníženie emisií znečisťujúcich látok z elektrární. Tento plán bol však za vlády Trumpa stiahnutý.

Znovu sa pripojiť k Parížskej dohode

Za vlády Bidena sa USA v roku 2021 opäť pripojili k Parížskej klimatickej dohode a oznámili, že sa zamerajú na uhlíkovo neutrálny energetický sektor do roku 2035 a uhlíkovo neutrálne hospodárstvo do roku 2050.

klimatická politika Číny

Čína je najväčším svetovým producentom skleníkových plynov a nedávno sa viac zameriava na zelenú energiu a opatrenia v oblasti klímy.

Cieľ klimatickej neutrality

V roku 2020 oznámil prezident Si Ťin-pching cieľ, aby Čína bola uhlíkovo neutrálna do roku 2060. Bolo to prvýkrát, čo Čína prijala takýto záväzok.

Nové energetické infraštruktúry

Čína intenzívne investuje do obnoviteľných zdrojov energie a ďalších ekologických technológií. Čína má napríklad najväčšiu inštalovanú kapacitu veternej a slnečnej energie na svete.

indická klimatická politika

India, tretí najväčší producent oxidu uhličitého, prijala rôzne opatrenia, aby obmedzila svoje emisie CO2 a uspokojila svoje energetické potreby udržateľnejšie.

Medzinárodná solárna aliancia

India spolu s Francúzskom založili International Solar Alliance, globálnu iniciatívu na podporu solárnej energie.

Národné snahy o elektrifikáciu

V posledných rokoch India vynaložila úsilie na prechod na obnoviteľnú energiu a zároveň zlepšila prístup k elektrickej energii vo vidieckych a odľahlých oblastiach.

záver

Ako vidno z rôznych príkladov, klimatická politika sa na celom svete výrazne líši v závislosti od konkrétnych výziev, zdrojov a priorít každej krajiny. Všetky krajiny však musia konať spoločne a posilniť svoje úsilie o dosiahnutie globálnych cieľov v oblasti klímy a udržateľnosti a účinný boj proti zmene klímy.