Suche
Mein Konto
Vzťah
Tsuda Y, Murakami R, Yamaguchi M, Seki T. Akútna suplementácia zmesou aminokyselín potlačila odozvu kortizolu vyvolanú cvičením u rekreačne aktívnych zdravých dobrovoľníkov: randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná krížová štúdia.J Int Soc Sports Nutr. 2020; 17 (1): 39.
Cieľ štúdie
Stanoviť účinky akútnej jednorazovej dávky zmesi aminokyselín obsahujúcej arginín, valín a serín na mužských účastníkov s preukázanou vysokou kortizolovou odpoveďou na cvičenie
Návrh
Randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná krížová štúdia
zásah
Kapsuly obsahujúce buď 1,8 g arginínu, 1,1 g valínu a 0,1 g serínu alebo placebo (prázdne kapsuly) 30 minút predtým, ako účastníci vykonali záťažový test na bicyklovom ergometri (Aerobike 75XLIII) pri 50 % VO2max 80 minút s 3 minútovou prestávkou v strede. Výskumníci dali účastníkom pohár obsahujúci zmes aminokyselín alebo placebo a prikázali im, aby prehltli všetky kapsuly bez toho, aby sa ich dotkli, aby si zachovali placebo slepotu.
Aby sa zabránilo dehydratácii, subjekty pili rovnaké množstvo vody počas 3-minútovej prestávky.
Podľa autorov štúdie by nepriame účinky aminokyselín mohli vysvetliť pokles kortizolu vyvolaného tréningom.
Po týždňovom vymývacom období sa účastníci vrátili, aby prešli na druhú časť štúdie.
Vedci odobrali vzorky krvi z brachiálnej žily bezprostredne pred a po cvičení.
Účastník
Dvadsať „voľnočasovo aktívnych“ mužov vo veku 20 až 39 rokov (priemer 32,3 ± 1,2 roka), priemerný index telesnej hmotnosti (BMI) 22,3 ± 0,4. Po odstránení 5 účastníkov z dôvodu abnormálnej analýzy krvi alebo odchýlok od protokolu prispelo 15 účastníkov k záverečnej analýze.
Hodnotené parametre štúdie
- Plasmakortisol (mcg/dl)
- Adrenocorticotropes Hormon (ACTH, pg/ml)
- Cortisol/ACTH-Verhältnis
- Blutzucker (mg/dl)
- Plasmalaktat (mg/dL)
- Plasma-Ammoniak (mcg/dL)
- Serum-Kreatin-Phosphokinase (CPK, U/L)
- Gesamtketonkörper im Serum (µmol/L)
- Freie Fettsäuren im Serum (mEq/L)
Primárne ukazovatele výsledku
Zmeny plazmatickej koncentrácie kortizolu v krvi v rámci každej skupiny (intervencia a placebo) a medzi skupinami
Kľúčové poznatky
Výsledky internej skupiny:
Kortizol: V skupine s placebom bol plazmatický kortizol po cvičení významne vyšší ako kortizol pred cvičením (9,51 ± 0,85 vs. 14,39 ± 2,15,P<0,05), zatiaľ čo v liečebnej skupine nebol žiadny významný rozdiel (9,71 ± 0,93 vs. 9,99 ± 1,23,P=0,846).
ACTH: V skupine s placebom sa plazmatický ACTH po tréningu výrazne zvýšil (24,21 ± 2,91 vs. 53,17 ± 6,97,P< 0,01), zatiaľ čo zmena v liečenej skupine nebola významná (27,33 ± 3,60 vs. 46,92 ± 10,41,P=0,057).
Pomer kortizol/ACTH: Účastníci v skupine s placebom aj v liečebnej skupine preukázali významné zvýšenie pomeru kortizol/ACTH po cvičení v porovnaní s pred cvičením (P<0,01).
Medziskupinové výsledky:
Kortizol: Nárast plazmatického kortizolu pred a po tréningu bol významne nižší v liečenej skupine v porovnaní s placebom (0,28 [−2,75, 3,31] oproti 4,87 [0,89, 8,86],P<0,05).
ACTH: Medzi týmito 2 skupinami nebol významný rozdiel v zmenách plazmatického ACTH počas cvičenia (28,96 [13,5, 44,4] v skupine s placebom oproti 19,59 [-0,7, 39,8] v skupine liečenej,P= 0,454).
Pomer kortizol/ACTH: Zmeny v pomere kortizol/ACTH pred a po tréningu sa medzi týmito dvoma skupinami významne nelíšili.
Glukóza v krvi, plazmatický laktát, plazmatický amoniak, CPK v sére, celkové ketolátky v sére a voľné mastné kyseliny v sére sa výrazne zmenili po cvičení v porovnaní s pred cvičením (P<0,01) v rámci každej skupiny. Všetky tieto analyty sa výrazne zvýšili po cvičení, s výnimkou glukózy v krvi, ktorá sa výrazne znížila v oboch skupinách (P<0,01).
Avšak pri porovnaní intervenčnej skupiny aminokyselín s placebom neboli medzi skupinami žiadne významné rozdiely pre žiadny z vyššie uvedených analytov.
Praktické dôsledky
Kortizol sa uvoľňuje počas intenzívneho fyzického cvičenia v reakcii na pokles hladiny cukru v krvi. Fyziologickým účinkom kortizolu je udržanie glukózy v obehu zvýšením rozkladu glykogénu (glykogenolýzy) vo svaloch a pečeni. Vo všeobecnosti je to spôsobené zvýšenou sekréciou ACTH z hypofýzy, ktorá stimuluje uvoľňovanie kortizolu z nadobličiek.
Je zaujímavé, že zvýšenie plazmatického kortizolu po cvičení bolo oslabené v skupine s aminokyselinami v porovnaní s placebom, hoci medzi týmito dvoma skupinami nebol významný rozdiel v ACTH. Keďže ACTH nebol významne znížený užívaním zmesi aminokyselín, mechanizmus účinku vedúci k potlačenej odozve kortizolu je nejasný.
Podľa autorov štúdie by nepriame účinky aminokyselín mohli vysvetliť pokles kortizolu vyvolaného tréningom. Arginín podporuje metabolizmus tukov,1.2ktoré môžu pomôcť udržať hladinu glykogénu alebo glukózy v krvi. Ukázalo sa, že valín (a leucín, ale nie izoleucín) znižuje nárast kortizolu vyvolaný cvičením u potkanov.3A serín môže zvýšiť produkciu fosfatidylserínu, o ktorom sa v klinickej štúdii preukázalo, že znižuje kortizol spôsobený cvičením.4
Zatiaľ čo u tých, ktorí užívali kombináciu aminokyselín, došlo k štatisticky významnému zníženiu kortizolu po cvičení, klinický význam nie je jasný. Výskumníci netestovali VO2max, únava, vnímaná námaha alebo čas na zotavenie. To by poskytlo ďalšie údaje, aby sme pochopili, či sa biochemické zmeny odrazili aj v zmenách výkonu.
Predchádzajúca štúdia vykonaná tými istými výskumníkmi hodnotila chronický príjem (14 dní) rovnakej kombinácie aminokyselín a zistila prínos.5V tejto štúdii dobrovoľníci užívali dvojnásobnú dávku - 3,6 g arginínu, 2,2 g valínu a 0,2 g serínu - počas 14 dní. Potom cvičili na bicykli a ako v súčasnej štúdii sa merania robili po cvičení. Subjektívne hodnotenie únavy na základe vizuálnej analógovej škály (VAS) a hodnotenie vnímanej námahy (RPE) sa v porovnaní s placebom výrazne zlepšilo. Okrem toho zvýšenie celkových ketolátok v sére počas cvičenia a plazmatický tryptofán/aminokyseliny s rozvetveným reťazcom (BCAA) bolo významne nižšie v skupine aminokyselín v porovnaní s placebom. To znamená, že dlhodobé a akútne dávkovanie aminokyselín bude mať pravdepodobne rôzne účinky.