Štúdia: Probiotické baktérie Lactobacillus Acidophilus NCFM a Bifidobacterium Lactis Bi-07 pri funkčných črevných poruchách

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Cieľom tejto štúdie je preskúmať vplyv probiotických baktérií na symptómy plynatosti u pacientov s funkčným ochorením čriev (FBD). Štúdia bola vykonaná ako dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná, randomizovaná klinická štúdia a trvala celkovo 14 týždňov. Účastníkmi bolo 60 pacientov, ktorí spĺňali kritériá pre syndróm dráždivého čreva bez zápchy, funkčnej hnačky alebo funkčného nadúvania. Pacienti boli randomizovaní do dvoch skupín, jedna dostávala tabletku obsahujúcu probiotické baktérie (Lactobacillus acidophilus NCFM a Bifidobacterium animalis sp. Lactis Bi-07) dvakrát denne a druhá dostávala placebo pilulky. Štúdia preukázala významné zníženie závažnosti symptómov nadúvania v...

In der vorliegenden Studie geht es um die Untersuchung der Wirkung von probiotischen Bakterien auf die Symptome von Blähungen bei Patienten mit funktionellen Darmerkrankungen (FBD). Die Studie wurde als doppelblinde, placebokontrollierte, randomisierte klinische Studie durchgeführt und dauerte insgesamt 14 Wochen. Die Teilnehmer waren 60 Patienten, die die Kriterien für das Reizdarmsyndrom ohne Verstopfung, funktionellen Durchfall oder funktionelle Blähungen erfüllten. Die Patienten wurden in zwei Gruppen randomisiert, eine erhielt zweimal täglich eine Pille mit probiotischen Bakterien (Lactobacillus acidophilus NCFM und Bifidobacterium animalis sp. Lactis Bi-07) und die andere Placebo-Pillen. Die Studie zeigte eine signifikante Verringerung der Schwere der Blähungssymptome bei den …
Cieľom tejto štúdie je preskúmať vplyv probiotických baktérií na symptómy plynatosti u pacientov s funkčným ochorením čriev (FBD). Štúdia bola vykonaná ako dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná, randomizovaná klinická štúdia a trvala celkovo 14 týždňov. Účastníkmi bolo 60 pacientov, ktorí spĺňali kritériá pre syndróm dráždivého čreva bez zápchy, funkčnej hnačky alebo funkčného nadúvania. Pacienti boli randomizovaní do dvoch skupín, jedna dostávala tabletku obsahujúcu probiotické baktérie (Lactobacillus acidophilus NCFM a Bifidobacterium animalis sp. Lactis Bi-07) dvakrát denne a druhá dostávala placebo pilulky. Štúdia preukázala významné zníženie závažnosti symptómov nadúvania v...

Štúdia: Probiotické baktérie Lactobacillus Acidophilus NCFM a Bifidobacterium Lactis Bi-07 pri funkčných črevných poruchách

Cieľom tejto štúdie je preskúmať vplyv probiotických baktérií na symptómy plynatosti u pacientov s funkčným ochorením čriev (FBD). Štúdia bola vykonaná ako dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná, randomizovaná klinická štúdia a trvala celkovo 14 týždňov. Účastníkmi bolo 60 pacientov, ktorí spĺňali kritériá pre syndróm dráždivého čreva bez zápchy, funkčnej hnačky alebo funkčného nadúvania. Pacienti boli randomizovaní do dvoch skupín, jedna dostávala tabletku obsahujúcu probiotické baktérie (Lactobacillus acidophilus NCFM a Bifidobacterium animalis sp. Lactis Bi-07) dvakrát denne a druhá dostávala placebo pilulky. Štúdia preukázala významné zníženie závažnosti symptómov nadúvania u pacientov, ktorí užívali probiotické baktérie. To naznačuje, že kombinácia týchto probiotických kmeňov by mohla mať klinický prínos pre pacientov s funkčným ochorením čriev a nadúvaním.

Podrobnosti štúdie:

odkaz

Ringel Y, Ringel-Kulka T, Maier D, a kol. Probiotické baktérie Lactobacillus Acidophilus NCFM a Bifidobacterium Lactis Bi-07 v porovnaní s placebom pre príznaky plynatosti u pacientov s funkčnými poruchami čriev – dvojito zaslepená štúdia.J Clin Gastroenterol.22. marca 2011. (Epub pred tlačou)

dizajn

Dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná, randomizovaná klinická štúdia. Štúdia trvala celkovo 14 týždňov, vrátane dvojtýždňového úvodného obdobia, osemtýždňového intervenčného obdobia a štvortýždňového obdobia sledovania.

Účastník

Šesťdesiat vhodných pacientov s funkčným ochorením čriev (FBD) bez zápchy, ktorí splnili kritériá Rím III pre syndróm dráždivého čreva bez zápchy, funkčnej hnačky alebo funkčnej plynatosti.

Študovať lieky a dávkovanie

Šesťdesiat pacientov bolo randomizovaných do dvoch paralelných intervenčných ramien: aktívneho probiotického ramena a placebového ramena. Počas 8-týždňového intervenčného obdobia dostávalo aktívne probiotické rameno (n=31) tabletku pozostávajúcu z rovnakej zmesi dvakrát denneLactobacillus acidophilusNCFM aBifidobacterium animalis sp. LactisBi-07, ktorý priniesol 1 x 1011 CFU na pilulku, zatiaľ čo placebo rameno (n = 29) dostalo placebo pilulky zložené z mikrokryštalickej celulózy.

Cieľové parametre

Hodnotenia sa uskutočnili po 4 a 8 týždňoch intervenčného obdobia. Dvoma primárnymi koncovými bodmi boli celkové zmiernenie gastrointestinálnych symptómov a prieskum spokojnosti. Sekundárne výsledky zahŕňali zmeny špecifických funkčných GI symptómov (napr. bolesť brucha, nadúvanie, postprandiálne symptómy), frekvenciu stolice, konzistenciu stolice, závažnosť symptómov, celkovú pohodu a dotazník o kvalite života súvisiaci so zdravím.

Kľúčové zistenia

Hoci dva primárne koncové ukazovatele neboli jednoznačné, závažnosť abdominálnej distenzie, sekundárny koncový ukazovateľ, bola po 4 týždňoch nižšia v ramene s aktívnym probiotikom v porovnaní so skupinou s placebom (4,10 ± 3 vs. 6,17 ± 3).P=0,009) a po 8 týždňoch (4,26 ± 3 vs. 5,84 ± 3).P=0,06). Analýza zmien pred a po intervencii v závažnosti nafukovania odhalila významné zlepšenie v skupine s aktívnymi probiotikami v porovnaní so skupinou s placebom po 4 týždňoch (-1,58 vs. 0,95).P=0,02) a po 8 týždňoch (-1,4 vs. 0,6)P<0,01), čo zodpovedá 15 % zníženiu klinických symptómov plynatosti. Analýzy podskupiny so syndrómom dráždivého čreva bez zápchy (IBS) ukázali podobné výsledky. Dôležité je, že genetická analýza fekálnej mikroflóry potvrdila prítomnosť probiotických testovacích kmeňov v intervenčnej skupine. Medzi skupinami neboli žiadne rozdiely v analýze stolice na zápalové biomarkery ani na začiatku, ani na konci 8-týždňovej intervencie. Napokon, medzi intervenčnou a placebovou skupinou neboli žiadne rozdiely v nežiaducich udalostiach.

Klinické dôsledky

Podľa diagnostických kritérií Rome III Functional Gastrointestinal Disorders (FGIDs) je funkčné nadúvanie klasifikované ako funkčné črevné ochorenia (FBD) so syndrómom dráždivého čreva, funkčnou zápchou, funkčnou hnačkou a nešpecifikovanými funkčnými črevnými ochoreniami.1.2Je zaujímavé, že symptómy nadúvania sa prekrývajú s inými FGID, keďže až 96 % pacientov s IBS uvádza tento symptóm. V predchádzajúcej štúdii na 337 subjektoch Ringel a kolegovia uviedli, že nadúvanie bolo druhým najobťažujúcim príznakom u pacientov so syndrómom dráždivého čreva po bolesti brucha a tretím najdôležitejším dôvodom na vyhľadanie lekárskej pomoci.3Napriek tomu autori poukazujú na to, že existuje málo účinných možností liečby v dôsledku súčasného nedostatočného chápania mechanizmu.

Probiotiká sú v zmysle Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) ako „živé mikroorganizmy, ktoré, ak sa podávajú v dostatočnom množstve, prinášajú hostiteľovi zdravotné výhody“.4Probiotiká sa často používajú na liečbu gastrointestinálnych symptómov. Predmetom výskumného záujmu je najmä účinok probiotík na príznaky plynatosti. Doterajšie výsledky však boli vo všeobecnosti skromné ​​a nekonzistentné. Súčasná štúdia uvádza čiastočné, významné zmiernenie symptómov nadúvania po 4 a 8 týždňoch intervencie kombináciou dvoch kmeňovo špecifických probiotík:Lactobacillus acidophilusNCFM aBifidobacterium animalis sp. LactisBi-07. Iná štúdia zistila podobné, štatisticky významné zníženie nadúvania brucha po zákroku (P= 0,046) s použitím viacdruhovej probiotickej zmesi (VSL#3®), hoci neboli zaznamenané žiadne porovnania medzi skupinami.5

Kým nebudú k dispozícii všeobecnejšie údaje, tieto účinky na nadúvanie sa musia pripísať špecifickým probiotickým kmeňom a dávkam použitým v týchto štúdiách. Medzi klinickými lekármi existujú určité obavy, že probiotické intervencie majú skutočne vplyv na mikrobiológiu stolice. Preto je pozoruhodné, že Ringel a kolegovia vykonali analýzu stolice mikrobiálnej DNA pomocou qPCR. V súčasnej štúdii bol L-NCFM detegovaný vo fekálnej DNA iba v skupine po intervencii. B-LBi07 bol detegovaný vo všetkých skupinách, aj keď vo vyššej koncentrácii po intervencii (PCR priméry pre B-LBi07 sú menej špecifické a môžu amplifikovať iné príbuzné kmene). Dôležité je, že liečba kombinovanou L-NCFM a B-LBi07 poskytla dobré údaje o bezpečnosti a znášanlivosti, pričom neboli hlásené žiadne významné nežiaduce udalosti alebo zmeny v krvných testoch medzi východiskovým, stredným a pointervenčným obdobím.

Kombinácia probiotických kmeňov L-NCFM a B-LBi07 pri 1×1011 CFU BID účinne manipuluje s mikrobiotou u pacientov s FBD a môže poskytnúť klinický prínos znížením závažnosti symptómov plynatosti u pacientov s diagnózou syndrómu dráždivého čreva bez zápchy, funkčnej hnačky atď. Funkčná plynatosť. Táto štúdia ďalej podporuje argument pre použitie viacdruhových probiotík ako prostriedku na liečbu rôznych gastrointestinálnych symptómov u pacientov s FBD.