Štúdia: Merateľný zápal spôsobený vysoko spracovanými potravinami

Štúdia: Merateľný zápal spôsobený vysoko spracovanými potravinami

Cieľom tejto štúdie je preskúmať súvislosť medzi konzumáciou vysoko spracovaných potravín a biomarkermi zápalu, najmä vysoko citlivým C-reaktívnym proteínom (hs-CRP). Ide o pozorovaciu štúdiu z Melbourne Collaborative Cohort Study zahŕňajúcu viac ako 2 000 účastníkov vo veku 40 až 69 rokov. Výsledky ukázali, že vyššia konzumácia ultraspracovaných potravín bola spojená so zvýšenou hladinou hs-CRP, bez ohľadu na index telesnej hmotnosti (BMI) alebo pohlavie účastníkov. Tieto výsledky sa pridávajú k existujúcim dôkazom o spojitosti medzi vysoko spracovanými potravinami a chronickými chorobami a zvýšenou úmrtnosťou. Autori preto odporúčajú prijať opatrenia na obmedzenie spotreby vysoko spracovaných potravín a zvýšiť prístup k potravinám bohatým na živiny na podporu verejného zdravia.

Podrobnosti štúdie:

odkaz

Lane MM, Lotfaliany M, Forbes M a kol. Vyššia konzumácia ultraspracovaných potravín je spojená s vyššími hladinami vysoko citlivého C-reaktívneho proteínu u dospelých: prierezové výsledky z Melbourne Collaborative Cohort Study.Živiny. 2022;14(16):3309.

Cieľ štúdie

Určiť, či sú vysoko spracované potraviny spojené s biomarkermi zápalu, najmä s vysoko citlivým C-reaktívnym proteínom (hs-CRP).

Kľúč odniesť

Príjem ultraspracovaného jedla bol spojený so 4% zvýšením hs-CRP a toto spojenie sa vyskytlo bez ohľadu na index telesnej hmotnosti (BMI) alebo pohlavie.

dizajn

Observačná štúdia Melbourne Collaborative Cohort Study (MCCS).

Účastník

V rokoch 1990 až 1994 bolo prijatých 41 500 ľudí (24 500 žien a 17 000 mužov) vo veku 40 až 69 rokov (priemerný vek 57 rokov), aby sa zúčastnili na MCCS.¹

Účastníci boli vybratí zo vzorky MCCS, pre ktorú boli dostupné platné základné údaje o stravovaní a merania hs-CRP v plazme.

Autori vylúčili účastníkov, ktorým chýbali údaje o hs-CRP a ktorých celkový energetický príjem (kJ/deň) bol nižší ako 1^svpercentil alebo nad 99^Thpercentil alebo koncentrácia hs-CRP nad 99^Thpercentil.

Nakoniec zostalo na analýzu 2 018 účastníkov, vrátane skupiny úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia (n = 632) ako prípadov a náhodnej vzorky všetkých účastníkov (n = 1 386) z pôvodného projektu MCCS ako podskupiny.

Hodnotené parametre štúdie

Parametre štúdie zahŕňali rôzne sociodemografické charakteristiky, ako je vek, pohlavie, krajina narodenia, rodinný stav, najvyššia úroveň vzdelania a socioekonomické indexy.

Výskumníci tiež hodnotili životný štýl a správanie súvisiace so zdravím, ako je fajčenie, rekreačná fyzická aktivita za posledných 6 mesiacov a konzumácia alkoholu ako kovarianty. Na stanovenie BMI sa merali antropometrické údaje, ako je výška a hmotnosť. Zozbierali tiež informácie o stravovaní pomocou dotazníka o frekvencii jedla navrhnutého špeciálne pre túto multietnickú kohortu.

Primárna miera výsledku

Výskumníci skúmali súvislosť medzi koncentráciou hs-CRP (mg/l) a príjmom vysoko spracovaných potravín klasifikovaných podľa klasifikačného systému potravín NOVA.

Kľúčové zistenia

Na každých 100 g zvýšenia príjmu ultraspracovaných potravín došlo k zvýšeniu hs-CRP o 4,0 % (95 % CI: 2,1 – 5,9 %).P<0,001) a zdá sa, že je to nezávislé od BMI. Medzi pohlaviami nebol žiadny rozdiel.

transparentnosť

Na túto štúdiu nebolo externé financovanie.

Účinky na prax

S rastúcou prevalenciou vysoko spracovaných potravín v austrálskej strave spolu so zvyšujúcou sa prevalenciou chronických ochorení a zvýšenou úmrtnosťou vznikli značné obavy o verejné zdravie.

Zatiaľ čo niektoré predchádzajúce štúdie s brazílskymi subjektmi ukázali priamu prierezovú súvislosť medzi konzumáciou vysoko spracovaných potravín a hladinami zápalových cytokínov, autori tu skúmanej štúdie poznamenávajú, že sociodemografické charakteristiky účastníkov týchto štúdií boli spojené s nižšími sociodemografickými charakteristikami spotreby vysoko spracovaných potravín. V brazílskej vzorke dospievajúcich tvorili ultraspracované potraviny 26 % celkového denného energetického príjmu v porovnaní so 40 % v súčasnej štúdii.²

V súčasnej štúdii autori zistili, že hs-CRP sa zvyšuje so zvýšenou konzumáciou vysoko spracovaných potravín. Testy na zmenu účinku podľa pohlavia nepreukázali žiadne interakcie. Autori poznamenávajú, že „vzhľadom na nedostatočné zastúpenie žien v porovnaní s mužmi v našej štúdii (37,5 % boli ženy), je možné, že sme nemali dostatočnú silu na zistenie tejto interakcie.

V brazílskej vzorke dospievajúcich tvorili ultraspracované potraviny 26 % celkového denného energetického príjmu v porovnaní so 40 % v súčasnej štúdii.²

Tieto výsledky sú v súlade s nedávnymi systematickými prehľadmi a metaanalýzami, ktoré ukazujú priamu súvislosť medzi príjmom ultraspracovaných potravín a prevalenciou a výskytom bežných chronických neprenosných chorôb, morbiditou a úmrtnosťou, z ktorých všetky zahŕňajú zápal ako súčasť ich patofyziológie.^3-5

Naopak, diétne hodnoty merajúce dodržiavanie zdravej alebo stredomorskej stravy – bohatej na ovocie, zeleninu, mastné ryby, hydinu, extra panenský olivový olej a celé zrná – sa v prierezových analýzach zdajú byť nepriamo spojené so zápalovými biomarkermi.⁶Pokiaľ ide o experimentálne dôkazy, výsledky súčasnej štúdie sú tiež v súlade s predchádzajúcou metaanalýzou intervenčných štúdií, ktoré ukazujú, že stredomorská strava s vyšším podielom nespracovaných alebo minimálne spracovaných potravín bola protizápalová.⁷

Je možné, že politiky, ktoré obmedzujú výrobu, distribúciu a diétny príjem vysoko spracovaných potravín, znížia ich spotrebu.

V konečnom dôsledku tieto výsledky, spolu s výsledkami niekoľkých ďalších štúdií, podčiarkujú dôležitosť prístupu k nutrične bohatým potravinám a zdravotníckym pracovníkom, ktorí môžu poskytnúť rady o zdravej strave a správaní, čím majú priamy vplyv na zníženie chorobnosti a úmrtnosti.

1. Krebsrat Victoria. Überblick über die Melbourne Collaborative Cohort Study (Gesundheit 2020). https://www.cancervic.org.au/research/epidemiology/health_2020/health2020-overview. Zugriff am 5. September 2022.
2. Martins GMdS, França AKTDC, Viola PCDAF, et al. Der Verzehr hochverarbeiteter Lebensmittel ist bei brasilianischen Jugendlichen mit Entzündungsmarkern verbunden. Public Health Nutr. 2021;25:591–599.
3. Lane MM, Davis JA, Beattie S, et al. Ultraverarbeitete Lebensmittel und chronische nichtübertragbare Krankheiten: eine systematische Überprüfung und Metaanalyse von 43 Beobachtungsstudien. Obes Rev. 2021;22:e13146.
4. Lane MM, Gamage E, Travica N, et al. Verzehr hochverarbeiteter Lebensmittel und psychische Gesundheit: eine systematische Überprüfung und Metaanalyse von Beobachtungsstudien. Nährstoffe. 2022;14:2568.
5. Moradi S., Ma HK, Bagheri R. et al. Verzehr hochverarbeiteter Lebensmittel und Diabetesrisiko bei Erwachsenen: eine systematische Überprüfung und Dosis-Wirkungs-Metaanalyse. Nährstoffe. 2021;13:4410.
6. Hart MJ, Torres SJ, McNaughton SA, Milte CM. Ernährungsmuster und Zusammenhänge mit Entzündungsbiomarkern bei Erwachsenen: eine systematische Überprüfung von Beobachtungsstudien. Nutr J. 2021;20:1-14.
7. Schwingshackl L, Hoffmann G. Mittelmeer-Ernährungsmuster, Entzündung und Endothelfunktion: eine systematische Überprüfung und Metaanalyse von Interventionsstudien. Nutr Metab Cardiovasc Dis. 2014;24:929-939.