Probiotiká na mániu bipolárnej poruchy

Vzťah

Dickerson, F., Adamos, M., Katsafanas, E., a kol. Doplnkové probiotické mikroorganizmy na prevenciu rehospitalizácie u pacientov s akútnou mániou: randomizovaná kontrolovaná štúdia.Bipolárna porucha. 2018;20(7):614-621.

Cieľ

Zistiť, či prídavné podávanie probiotík znižuje rehospitalizáciu pacientov s bipolárnou poruchou 1 po hospitalizácii pre mániu.

Návrh

Randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná 24-týždňová intervencia s osobnými návštevami každé 4 týždne. Štatistika používala analýzu zámeru liečby.

zásah

Lactobacillus GGaBifidobacterium lactisKmeň Bb12 kombinované probiotikum (>10⁸jednotky tvoriace kolónie [CFU]) alebo placebo raz denne.

Účastník

Po prepustení bolo zaradených 66 pacientov vo veku 18 až 65 rokov prijatých do psychiatrických stacionárov alebo denných stacionárov v Baltimore pre mániu. Štúdiu dokončilo 52 účastníkov (26 v každej skupine). Všetci účastníci boli zaradení s diagnózou bipolárna 1 (jedna manická epizóda, nedávna manická epizóda alebo nedávna zmiešaná epizóda) alebo schizoafektívna porucha, bipolárny typ (manický alebo zmiešaný stav; DSM-IV-TR), potvrdená štruktúrovaným klinickým rozhovorom pre diagnostiku porúch osi I DSM-IV (SCID). Účastníci pokračovali v pravidelne predpísaných liekoch a inej psychiatrickej liečbe ako zvyčajne.

Kritériá vylúčenia zahŕňali:

• Substanzinduzierte oder medizinisch induzierte Manie
• HIV-Infektion oder andere Immunschwäche
• Erkrankung, die das Gehirn oder die kognitive Funktion beeinträchtigt und/oder Diagnose einer geistigen Behinderung
• Drogenmissbrauch oder -abhängigkeit innerhalb von 3 Monaten vor Studienbeginn
• Vorgeschichte eines intravenösen Drogenkonsums
• Teilnahme an einer Arzneimittelstudie innerhalb von 30 Tagen vor Studienbeginn
• Schwanger oder planen, während des Studienzeitraums schwanger zu werden
• Dokumentierte Zöliakie

Hodnotené parametre štúdie

• Dauer bis zur Rehospitalisierung nach der Entlassung
• Gesamtzahl der Krankenhauseinweisungen in jeder Gruppe
• Durchschnittliche Anzahl der Krankenhaustage im Studienzeitraum
• Gesamttage des Krankenhausaufenthalts
• Psychiatrische Indikatoren alle 4 Wochen: Brief Psychiatric Rating Scale (BPRS), Young Mania Rating Scale (YMRS) und Montgomery-Åsberg Depression Rating Scale (MADRS)
• Entzündungs-Score unter Verwendung von Blut, das zu Studienbeginn und bei Abschluss der Studie/24 Wochen entnommen wurde. Der Entzündungs-Score verwendete diese Variablen: Immunglobulin (Ig)G-Antikörper gegen das NR2-Peptidfragment des N-Methyl-D-Aspartat (NMDA)-Rezeptors, Gliadin und das Gag-Protein des Mason-Pfizer-Affenvirus; und IgM-Klasse-Antikörper gegen Toxoplasma gondii.

Primárne ukazovatele výsledku

Primárne sledované parametre boli účinky probiotík na:

• Entzündungspunktzahl
• Anzahl und Dauer der Rehospitalisierungen
• Relatives Risiko einer Rehospitalisierung
• Psychiatrische Bewertungsskalen

Kľúčové poznatky

• Insgesamt weniger Rehospitalisierungsereignisse in der Probiotika- vs. Placebogruppe (8 vs. 24; Hazard Ratio [HR]: 0,28, P=0,009)
• Geringeres Risiko einer ersten psychiatrischen Rehospitalisierung in der Probiotika- vs. Placebo-Gruppe (HR: 0,37; 95 % Konfidenzintervall [CI]: 0,15-0,91, P=0,029)
• Während des 24-wöchigen Studienzeitraums verbrachte die Probiotika-Gruppe insgesamt 182 Tage weniger im Krankenhaus, und der durchschnittliche Aufenthalt war kürzer (Mittelwert [SD] Aufenthaltsdauer = 2,8 Tage [6.3] gegenüber 8,3 Tagen [12.4], P=0,017)
• Die psychiatrischen Skalen (MADRS, YMRS, BPRS) unterschieden sich zwischen den Gruppen zu keinem Zeitpunkt der Nachuntersuchung in der Studie.
• Keine Studienabbrüche wegen Beschwerden über die Studienmedikation; Die gemeldeten unerwünschten Ereignisse waren in beiden Gruppen gleich

Nasledujúce zistenie smerovalo k významnosti (P=0,0596): Čím vyšší je zápal na začiatku u všetkých pacientov, tým vyššie je riziko opätovnej hospitalizácie.

Je zaujímavé, že štúdia ani nekvantifikuje zmenu skóre zápalu v skupine ako celku, ani neporovnáva tieto dve skupiny. Autori však poznamenali, že účastníci s vyššími úrovňami zápalu (určili sa ako nad 50. percentilom samostatnej kontrolnej skupiny bez psychiatrických symptómov z inej štúdie¹) boli spojené s najväčším znížením rizika rehospitalizácie. Autori komentujú: "U jedincov [ktorí majú mániu] s relatívne vysokou mierou systémového zápalu bola doplnková probiotická liečba spojená s približne 90-percentným znížením rizika rehospitalizácie."

Praktické dôsledky

Táto štúdia je obzvlášť zaujímavá, pretože skúma 2 otázky súčasne: 1) Sú probiotiká užitočné pri znižovaní počtu hospitalizácií kvôli mánii? a 2) ak áno, má mechanizmus niečo spoločné so zápalom?

Odpoveď na prvú otázku bola áno – v tejto štúdii ďalšia probiotická liečba počas 24 týždňov po hospitalizácii pre mániuurobilZníženie rizika a dĺžky pobytu rehospitalizácie pre mániu. Je to zdanlivo jednoduché zistenie, ktoré by mohlo potenciálne zmeniť štandard starostlivosti o bipolárnu poruchu, schizoafektívnu poruchu a iné poruchy. Aj keď sa nemocničný protokol nezmení, ambulantní lekári môžu použiť výsledky tejto štúdie na začatie dlhodobej probiotickej liečby u pacientov s mániou v anamnéze.

Pacienti v probiotickej skupine boli hospitalizovaní menej, ale boli symptomaticky lepší?

Odpoveď na druhú otázku – je prínos dosiahnutý znížením zápalu? – je menej jasné. Neboli publikované žiadne údaje o konečných zápalových skóre alebo ich zmenách, ani neprebehla diskusia o význame medzi týmito dvoma skupinami. Iba v 1 komentári sa uvádzalo, že ľudia s vyššou úrovňou zápalu mali nižší pomer rizika spojeného s hospitalizáciou – možno to znamená, že ochranný účinok probiotík bol silnejší u pacientov s vyššou úrovňou zápalu. Hoci je to povzbudivé a v súlade so štúdiami citovanými v úvode článku, bolo by užitočné túto hypotézu trochu viac rozviesť. Lekári zvyčajne nehodnotia zápal špecifickými testami, ako sú: B. markery IgG a IgM pre rôzne patogény použité v tejto štúdii. Pri hodnotení alebo odhade úrovní systémového zápalu sa viac spoliehajú na C-reaktívny proteín (CRP) a rýchlosť sedimentácie erytrocytov (ESR) v kombinácii s fyzickými symptómami.

Všimnite si, že probiotiká použité v štúdii sú pomerne nízke dávky pri 100 miliónoch CFU. Bežne používané probiotiká v naturopatii majú 10 až 25 miliárd CFU na dávku a niektoré intenzívne probiotiká obsahujú viac ako 150 miliárd CFU na dávku.

Napokon, malá pozornosť sa venuje faktu, že výsledky na psychiatrickej úrovni sa v žiadnom bode medzi probiotickou a placebovou skupinou nelíšia. Pacienti v probiotickej skupine boli hospitalizovaní menej, ale boli symptomaticky lepší? Predpokladáme, že pobyt v nemocnici bol primárnym výstupným meradlom štúdie, pretože hovorí jazykom zdravotníckeho zariadenia: peniazmi. Psychiatrická hospitalizácia je veľmi drahá a často sú náklady dokonca vyššie, ako nemocnice inzerujú, pričom 5,5-dňový pobyt v nemocnici na liečbu bipolárnej poruchy stojí v Spojených štátoch 4 356 USD (7 593 USD za 9,4 dňa).²To je v priemere asi 800 dolárov za deň. Ak liečba 66 ľudí v tejto štúdii ušetrí 182 dní hospitalizácie (275 mínus 93 dní),čo ušetrí takmer 145 600 dolárov. To je asi 4 400 dolárovna pacientav 33-člennej probiotickej skupine.

Pre tých z nás, ktorí liečime pacientov ambulantne, sú finančné čísla menej dôležité ako vedomie, že niečo také jednoduché, ako sú probiotiká, môže pacientov ušetriť od veľkých životných porúch spôsobených hospitalizáciami. Lekári v nemocniciach aj mimo nich by mali zvážiť probiotickú liečbu vzhľadom na jej nízky rizikový profil a vysoký potenciál prínosu. Pokračujúce rozsiahle štúdie budú užitočné pri hodnotení symptomatického prínosu.