Politika a kultúra ako vysvetlenie očkovania: Prípad Türkiye a USA

Politika a kultúra ako vysvetlenie očkovania: Prípad Türkiye a USA

Politika a kultúra zohrávajú rovnako dôležitú úlohu pri vysvetľovaní očkovacej prekážky ako zdravia. V Turecku je v Spojených štátoch nedôvera v štáte, náboženské dôvody a odpor voči potratom. „Bez ohľadu na to, čo hovoríš, robím opak. Ak mi povieš, že by som mal nosiť masku, nenosím masku. A nechám sa očkovať.“ Tento citát pochádza od spoločnosti Ercan, farmaceuta a homeopata z Istanbulu a jedného z mnohých Turkov, ktorí nechcú byť očkovaní proti Covid-19. „V Turecku veľa ľudí využíva právomoc brániť sa proti moci štátu,“ hovorí Einar Wigen, mimoriadny profesor Turecka štúdie na univerzite v Osle. Spolu s Nalanom Azakom, doktorandom pre štúdie Blízkeho východu, analyzoval význam očkovania, historicky aj v súvislosti s vakcínou proti novej koronavírusovej vakcíne. Podľa spoločnosti Wigen je to zásadné znalosti v boji proti infekčným chorobám. „Nestačí len rozvíjať vakcínu, ale tiež musíte pochopiť svoj kultúrny a politický význam v spoločnosti,“ zdôrazňuje. Zvýšená očkovanie proti nedôvere voči štátu v severských krajinách, vysoká úroveň dôvery medzi obyvateľstvom a verejnými orgánmi sa často zdôrazňuje ako najdôležitejší nástroj v boji proti pandémii Coronavírusu. V Turecku je však medzi občanmi a štátom oveľa menšia dôvera a autoritársky prezident Recep Tayyip Erdoğan je známy svojím rozsiahlym využívaním moci proti jeho oponentom. Všetky očkovanie sú v súčasnosti v Turecku dobrovoľné. Vakcinačná sila bola však účinným nástrojom v tureckej zdravotnej politike dlho pred termínom Erdoğana. „Turecko má jednu z najvyšších miery očkovania u detí na celom svete, ale jednou z najnižších vakcinácie proti chrípke u starších ľudí. Možno to vysvetliť skutočnosťou, že program očkovania proti deťom WHO bol povinný, zatiaľ čo očkovanie za chrípku bola dobrovoľná,“ vysvetľuje Wigen. Vzťahuje sa na dlhú históriu povinného očkovania. Od roku 1884 bolo očkovanie povinné navštevovať školu a od roku 1930 bolo povinné pre všetkých ľudí žijúcich v Turecku alebo tam, ktorí tam zostali, bez ohľadu na svoju národnosť. „Úspech donucovania viedol k zanedbávaniu ďalších finančných prostriedkov, ako je založenie dôvery alebo odsúdenie ľudí, že očkovanie sú pre nich dobré.“ Nielen individuálne rozhodnutie parťanie sa domnieva, že ľudia môžu byť tiež presadení očkovania. „Aj keď vakcinácia je úplne dobrovoľná, v spoločnosti je veľa faktorov, ktoré naliehajú na ľudí, aby ich vzali.“ V decembri 2021 bolo voči Covid-19 očkovaných tesne pod 60 percent populácie Türkiye. Wigen sa odvoláva na rozhovor, v ktorom zamestnanec veľkej tureckej ropnej spoločnosti uviedol, že nekcaninovanými ľuďom hrozili stratou svojej práce. „Neviem, či sú skutočne prepustení, ale to hovorí niečo o rôznych spôsoboch, ako povzbudiť ľudí k očkovaniu, s výnimkou nátlaku štátom. Napríklad niektorí ľudia predpokladajú, že nemôžu cestovať, ak nie sú očkovaní.“ Wigen verí, že vakcsis v Turecku nemožno vysvetliť individualizmom. „V poslednej dobe som nevidel žiadne štúdie, ale Turci majú tendenciu dosiahnuť vysokú úroveň hodnotenia v kolektívnom myslení. To však nevyhnutne nevedie k dôvere v štát, pretože štát sa nepovažuje za kolektív.“ Zlomový bod pre očkovanie v roku 2015 Hoci Erdoğan ignoroval mnoho práv Turkov, boli to ústavné ľudské práva, ktoré viedli k zrušeniu povinného očkovania. V roku 2015 dvaja rodičia, ktorí nechceli, aby svoje deti neboli očkované na súde. Najvyšší súd v Türkiye sa rozhodol, že porušuje ústavu, aby niekoho donútil očkovanie. Odvtedy sa počet rodín, ktoré vyberú svoje deti z očkovacieho programu, prudko vzrástol. V roku 2018 bol tento počet okolo 13 000. Rodičia tvrdili, že očkovanie môžu obsahovať škodlivé látky, ktoré môžu okrem iného spôsobiť autizmus. Toto je rozsiahly argument, ktorý sa vracia k bývalému akademickému a zdiskreditovanému lekárovi Andrewovi Wakefieldovi, ktorý v roku 1998 uverejnil silne kritizovanú štúdiu o súvislosti medzi vakcínou proti osýpkam, príušniciam a rubelál (MMR) a autizmom. Wigen uznáva argumenty Wakefielda medzi oponentmi očkovania v Turecku. „Informácie a dezinformácie o možných vedľajších účinkoch očkovania sa od roku 2015 rozšírili v mnohých komunitách a kanáloch. Zdá sa, že čoraz viac ľudí tieto argumenty prijíma zvonka av tomto zmysle je to súčasť širšieho medzinárodného obrazu.“ Vakcinačný nacionalizmus a prorocké medicíny Wigen vidia ďalšie a prekrývajúce sa dôvody skepticizmu vakcinácie v Turecku. Niektorí ľudia kombinujú rezistenciu voči očkovaniu s takzvaným „prorockým liekom“. „Je to kultúrna forma alternatívnej medicíny, v ktorej sú rôzne„ tradičné príbehy “spojené s príkladmi z hadísov. Prorok Mohamed slúži ako model a zameriava sa na modlitbu a pôst, nehovoriac o orechoch, dátumoch a mede: Takže výživa a životný štýl namiesto farmaceutických liekov.“ Nacionalizmus tiež ovplyvňuje prevládajúci pohľad na očkovanie v Turecku. Ponúkajú sa rôzne vakcíny proti koronavírusu a prezident Erdoğan výslovne požiadal obyvateľstvo, aby vzala vakcínu vyvinutú Tureckom, ktorú popisuje ako „tradičnú“ vakcínu. Turecký vakcínový Turkovac sa líši od vakcín od Pfizer, Biontech a Moderna, ktoré sú založené na novej technológii mRNA, a napríklad je vakcína od spoločnosti Astrazenta. Výnimka náboženskej vakcíny v USA Hanne Amanda Trangerud skúma nábožensky založené vakcínové skepticizmus v USA.