Politika a kultúra ako vysvetlenie skepticizmu voči vakcíne: Prípad Türkiye a USA

Politika a kultúra ako vysvetlenie skepticizmu voči vakcíne: Prípad Türkiye a USA

Politika a kultúra zohrávajú pri vysvetľovaní prekážky očkovania rovnako dôležitú úlohu ako zdravie. V Turecku vládne nedôvera k štátu, v USA náboženské dôvody a odpor k potratom. "Bez ohľadu na to, čo hovoria, ja robím opak. Ak mi povedia, aby som si dal masku, nebudem nosiť masku. A nedám sa zaočkovať." Tento citát pochádza od Ercana, lekárnika a homeopata z Istanbulu a jedného z mnohých Turkov, ktorí sa nechcú dať zaočkovať proti COVID-19. „V Turecku veľa ľudí využíva otázku očkovania ako príležitosť brániť sa proti moci štátu,“ hovorí Einar Wigen, docent tureckých štúdií na Univerzite v Osle. Spolu s Nalanom Azakom, doktorandom blízkovýchodných štúdií, analyzoval význam očkovania, a to historicky aj v kontexte novej vakcíny proti koronavírusu. Podľa Wigena ide o zásadné poznatky v boji proti infekčným chorobám. „Nestačí len vyvinúť vakcínu, musíte pochopiť aj jej kultúrny a politický význam v spoločnosti,“ zdôrazňuje. Povinné očkovanie verzus nedôvera voči štátu V severských krajinách sa vysoká dôvera medzi obyvateľstvom a verejnými orgánmi často vyzdvihuje ako najdôležitejší nástroj v boji proti pandémii koronavírusu. V Turecku je však oveľa menšia dôvera medzi občanmi a štátom a autoritársky prezident Recep Tayyip Erdoğan je známy tým, že vo veľkej miere využíva moc proti svojim oponentom. V Turecku sú v súčasnosti všetky očkovania dobrovoľné. Povinné očkovanie však bolo účinným nástrojom v tureckej zdravotnej politike už dávno pred Erdoğanom v úrade. "Turecko má jednu z najvyšších zaočkovaností detí na svete, ale jednu z najnižších zaočkovaností proti chrípke medzi staršími ľuďmi. Dá sa to vysvetliť tým, že program očkovania detí WHO bol povinný, zatiaľ čo očkovanie proti chrípke bolo dobrovoľné," vysvetľuje Wigen. Poukazuje na dlhú históriu povinného očkovania. Od roku 1884 bolo povinné očkovanie do školy a od roku 1930 bolo povinné pre všetkých ľudí žijúcich alebo zdržiavajúcich sa v Turecku bez ohľadu na národnosť. "Úspech nátlaku viedol k zanedbaniu iných prostriedkov, ako je budovanie dôvery alebo presviedčanie ľudí, že očkovanie je pre nich dobré." Nielen individuálne rozhodnutie Wigen verí, že aj na ľudí môže byť vyvíjaný nátlak, aby sa dali zaočkovať. "Hoci je očkovanie úplne dobrovoľné, v spoločnosti existuje veľa faktorov, ktoré nútia ľudí, aby ho podstúpili." V decembri 2021 bolo proti COVID-19 zaočkovaných takmer 60 percent obyvateľov Turecka. Wigen sa odvoláva na rozhovor, v ktorom zamestnanec veľkej tureckej ropnej spoločnosti povedal, že neočkovaným ľuďom hrozila strata zamestnania. "Neviem, či budú skutočne prepustení, ale to hovorí niečo o rôznych spôsoboch, ako povzbudiť ľudí k očkovaniu inak ako nátlakom zo strany štátu. Niektorí ľudia napríklad predpokladali, že ak nebudú očkovaní, nebudú môcť cestovať." Wigen sa domnieva, že skepticizmus voči vakcíne v Turecku nemožno vysvetliť individualizmom. "V poslednom čase som o tom nevidel žiadne štúdie, ale Turci majú tendenciu dosahovať vysoké skóre v kolektívnom myslení. To však nemusí nutne viesť k dôvere v štát, pretože štát nie je vnímaný ako kolektív." Prelomový bod očkovania v roku 2015 Hoci Erdoğan nerešpektoval mnohé práva Turkov, boli to ústavné ľudské práva, ktoré viedli k zrušeniu povinného očkovania. V roku 2015 skončili na súde dvaja rodičia, ktorí odmietli dať svoje deti zaočkovať. Turecký najvyšší súd rozhodol, že nútiť niekoho dať sa zaočkovať je protiústavné. Odvtedy sa počet rodín, ktoré oslobodili svoje deti od očkovacieho programu, prudko zvýšil. V roku 2018 sa toto číslo pohybovalo okolo 13-tisíc. Rodičia argumentovali, že očkovanie môže obsahovať škodlivé látky, ktoré môžu spôsobiť okrem iného autizmus. Toto je bežný argument, ktorý sa datuje od bývalého akademického a zdiskreditovaného lekára Andrewa Wakefielda, ktorý v roku 1998 publikoval silne kritizovanú štúdiu o spojitosti medzi vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) a autizmom. Wigen uznáva Wakefieldove argumenty medzi antivakcinačnými aktivistami v Turecku. "Informácie a dezinformácie o možných vedľajších účinkoch očkovania sa od roku 2015 rozšírili v mnohých komunitách a kanáloch. Zdá sa, že čoraz viac ľudí preberá tieto argumenty zvonku a v tomto zmysle je to súčasť širšieho medzinárodného obrazu." Vakcinačný nacionalizmus a prorocká medicína Wigen vidí v Turecku ďalšie a prekrývajúce sa dôvody pre skepticizmus voči očkovaniu. Niektorí ľudia spájajú odpor voči očkovaniu s takzvanou „prorockou medicínou“. "Ide o kultúru špecifickú formu alternatívnej medicíny, ktorá kombinuje rôzne 'starodávne príbehy' s príkladmi z hadísov. Prorok Mohamed slúži ako vzor a dôraz sa kladie na modlitbu a pôst, nehovoriac o orechoch, datliach a mede: skôr diéta a životný štýl než farmaceutické lieky." Nacionalizmus ovplyvňuje aj prevládajúci pohľad na očkovanie v Turecku. V ponuke sú rôzne vakcíny proti koronavírusu a prezident Erdoğan konkrétne vyzval obyvateľstvo, aby si vzalo vakcínu vyvinutú Tureckom, ktorú opisuje ako „tradičnú“ vakcínu. Turecká vakcína Turkovac sa líši od vakcín Pfizer, BioNTech a Moderna založených na novej technológii mRNA a viac sa podobá napríklad vakcíne AstraZeneca. Náboženská výnimka z očkovania v USA Hanne Amanda Trangerud skúma v USA nábožensky založený skepticizmus k očkovaniu.