Optimizmus, odolnosť a depresia

Vzťah

Kleiman EM, Chiara AM, Liu RT, Jäger-Hyman SG, Choi JY, Alloy LB. Optimizmus a pohoda: Perspektívne viacmetódové a viacrozmerné skúmanie optimizmu ako faktora odolnosti po výskyte stresujúcich životných udalostí.Cog Emot. 2017; 31 (2): 269-283.

Návrh

Prospektívna viacmetódová a viacrozmerná štúdia využívajúca analýzu hlavných komponentov (PCA) s následným vyhodnotením pomocou nástroja konfirmačnej faktorovej analýzy (CFA).

Účastník

Dobrovoľníci štúdie (N = 464) boli vysokoškolskí študenti zapísaní do úvodných kurzov psychológie. 76 percent tvorili ženy s priemerným vekom 19,5 roka. Zloženie vzorky bolo nasledovné: 43 % belochov, 34 % Afroameričanov, 12 % Ázijcov, 3 % Hispáncov a 7 % ostatných. Do prospektívnej fázy štúdie bola pozvaná podskupina (n=96) pôvodnej vzorky. V tejto fáze bolo 82 % žien a tvorili ich: 39 % belochov, 36 % Afroameričanov, 10 % Ázijcov, 4 % Hispáncov a 10 % ostatných.

Hodnotené parametre štúdie

Boli použité nasledujúce parametre štúdie:

1. Beck Hopelessness Scale (BHS) – 20-Punkte-Selbstberichtetes Maß für Hoffnungslosigkeit, ein Hauptsymptom depressiver Emotionen; Die Gesamtpunktzahl reicht von 0 bis 20, wobei die niedrigeren Punktzahlen weniger Pessimismus zeigen.
2. Revised Life Orientation Test (LOT-R) – 10-Punkte-Fragebogen zur Identifizierung von Unterschieden im allgemeinen Optimismus vs. Pessimismus eines Teilnehmers.
3. Cognitive Style Questionnaire (CSQ) – schlägt hypothetische Szenarien vor, um das Selbstgefühl des Teilnehmers nach einem positiven oder negativen Lebensereignis zu bewerten.
4. Ereignisfragebogen (EQ) – stellt hypothetische Ereignisse dar, die jeder Teilnehmer als wahrscheinlich im wirklichen Leben einschätzen kann. Höhere Werte für positive Ereignisse und niedrigere Werte für negative Ereignisse werden verwendet, um Vorurteile widerzuspiegeln, die jede Person anwendet, um ihr eigenes Leben zu betrachten.

Primárne ukazovatele výsledku

Primárne ukazovatele výsledku zahŕňajú Beck Depression Inventory (BDI), 21-položkový self-reportový ukazovateľ symptómov depresie za posledné 2 týždne, a Beck Anxiety Inventory (BAI), 21-položkový self-reportový ukazovateľ symptómov úzkosti. Okrem toho sa na posúdenie psychopatologickej situácie pre vhodné diagnózy DSM-IV použil Rozšírený plán pre afektívne poruchy a schizofréniu-Change Interview (exp-SADS-C).

Kľúčové poznatky

Štúdia zistila, že optimizmus je mnohostranný konštrukt a identifikovala 4 dimenzie optimizmu: pozitívne očakávania (PE), inferenčný štýl (IS), pocit nezraniteľnosti (SI) a nadmerná sebadôvera (O). Zistilo sa, že rôzne dimenzie optimizmu majú rôzne účinky na pohodu. PE znížila vplyv stresujúcich udalostí na symptómy depresie a bola spojená s menším počtom depresívnych epizód. SI zmierňovala účinky stresu na symptómy úzkosti.

Praktické dôsledky

Optimizmus je všeobecne kliatbou na depresiu. Osoba, ktorá je vo všeobecnosti optimistická, pravdepodobne nebude mať depresiu.

Na tomto pozadí je dôležité zvážiť aspekty optimizmu, ktoré sa nám táto štúdia snaží vysvetliť. Celkovo nám táto štúdia ukazuje, že optimizmus neznamená len „myslieť pozitívne“, ale ako to autori opisujú, optimizmus je skutočne „mnohostranný konštrukt“ a každý aspekt môže mať na náladu iný vplyv.

V úvode autori uvádzajú dôvody, prečo sa domnievajú, že táto štúdia je užitočná. Vysvetľujú, že obmedzením predchádzajúceho výskumu optimizmu je, že väčšina štúdií má jedinú mieru optimizmu, aj keď ide o multidimenzionálny koncept. Autori tiež kritizujú predchádzajúce práce za to, že sa príliš spoliehali na sebavýpovede, keďže sebavýpovede podliehajú subjektívnej alebo idiosynkratickej citlivosti každého dobrovoľníka. V tejto štúdii sa využívajú študijné rozhovory. Toto sú škály, ktoré sa snažia vyvážiť tento efekt medzi účastníkmi a vyhnúť sa zaujatosti účastníkov. Napokon autori kritizujú predchádzajúce práce, ktoré sa primárne zameriavali na vzťah optimizmu len k depresii a nie k iným stavom (napr. úzkosť).

Celkovo nám táto štúdia ukazuje, že optimizmus neznamená len „myslieť pozitívne“, ale ako to autori opisujú, optimizmus je skutočne „mnohostranný konštrukt“ a každý aspekt môže mať na náladu iný vplyv.

Je pochopiteľné, že vzťah medzi optimizmom a výsledkami duševného a fyzického zdravia zistený v tejto štúdii sa zdá byť zložitý, s výraznými rozdielmi medzi tým, čo autori nazývajú štyrmi „dimenziami optimizmu“:

Pozitívne očakávania (PE)

Odborníci na služby vysvetľujú názor, že budúcnosť človeka bude pozitívna a že jeho celková situácia alebo charakter je v lepšej pozícii ako situácia inej osoby v rovnakej situácii. V tejto štúdii autori ukázali, že ako sa očakávalo, jedinci s PE mali nižšie riziko rozvoja veľkej depresie a nižšie úrovne depresívnych symptómov, dokonca aj po kontrole počiatočných depresívnych epizód alebo symptómov. PE bola dimenzia, ktorá sa najčastejšie spájala s nižšími symptómami depresie a nižším rizikom závažnej depresívnej poruchy, čo potvrdilo predchádzajúce zistenia výskumu u dospelých aj detí. Táto štúdia tiež zistila, že PE môžu tlmiť negatívne účinky vysokého životného stresu na depresívne symptómy.

Štýl odvodenia (IS)

Človek s optimistickým IS má sklon vnímať pozitívne udalosti ako štandardnú situáciu a negatívne udalosti ako dočasné anomálie. Inými slovami, očakáva, že dobré veci sa budú diať normálne. Naproti tomu pesimistickí ľudia považujú negatívne udalosti za predvolené. V tejto štúdii boli autori prekvapení, že dimenzia IS nepredpovedala depresiu (čo podľa nich mohlo byť spôsobené nedostatočným dizajnom tejto konkrétnej štúdie).

Pocit nezraniteľnosti (SI)

Osoba so SI očakáva, že negatívne výsledky sa vyskytnú častejšie u iných ako u seba. V tejto štúdii bola prítomnosť SI spojená so zníženým rizikom symptómov úzkosti, dokonca aj pri vysokom životnom strese. Zaujímavé a prekvapujúce pre autorov je, že táto dimenzia tiež poskytuje väčšie riziko sťažností na symptómy fyzického zdravia (nie menšie riziko).

preceňovanie seba samého (O)

Prílišné sebavedomie je tendencia veriť, že vlastné schopnosti a vlastnosti sú lepšie, než v skutočnosti sú, a často lepšie ako schopnosti a vlastnosti iných ľudí. Nadmerná sebadôvera ukázala koreláciu s úzkosťou a depresiou, ale tie nepredpovedali zmeny vo fyzickom ochorení.

Optimizmus teda skutočne predchádza a zmierňuje psychické aj fyzické ochorenia? A ako môžeme ako zdravotníci čo najlepšie využiť optimizmus pacienta na podporu jeho zdravotných cieľov?

Stručne povedané, pokiaľ ide o depresiu, osoba, ktorá sa považuje za prirodzene chránenú (nie zraniteľnú) a svet ako všeobecne dobré miesto, má tendenciu byť šťastnejšia, má menej depresií a je schopnejšia účinne odolávať obdobiam vysokého stresu. Je logické, že toto sú atribúty, ktoré môžu využiť zlepšenie u pacientov so sklonom k ​​depresii. Táto štúdia preukázala súvislosť medzi týmito konštruktmi optimizmu so zníženým rizikom veľkej depresie a nižšími úrovňami depresívnych symptómov.

Je tiež dôležité poznamenať, že tí, ktorí si myslia, že sú neporaziteľnejší, s väčšou pravdepodobnosťou znášajú fyzické nepohodlie, možno preto, že skutočne neveria, že sa im niečo zlé stane. To dáva zmysel; Ak ste typ človeka, ktorý neverí, že sa vám to môže stať, nemáte tendenciu byť preventívny (nekontrolujete svoj krvný tlak, stále fajčíte). Títo pacienti môžu potrebovať viac informácií o tom, ako zraniteľní sú všetci voči chorobám a ako môže dobrá zdravotná starostlivosť zabrániť nepriaznivým výsledkom. Samozrejme, musíme si dávať pozor na to, ktorých pacientov tejto rétorike vystavíme, pretože takéto zdôrazňovanie možných nepriaznivých výsledkov môže zvýšiť úzkosť už aj tak úzkostného pacienta. Zatiaľ čo optimizmus má jasné výhody, vhodný „pesimizmus“ môže byť tiež ochranný tým, že motivuje pacientov, aby hľadali zdravie podporujúce správanie a starostlivosť.

Zaujímavé tiež je, že autori naznačujú, že pozitivita plodí pozitivitu. V tomto spôsobe myslenia optimizmus nielen tlmí účinky životného stresu na zdravie, ale môže tiež zvýšiť pravdepodobnosť budúcich pozitívnych udalostí a zároveň znížiť výskyt negatívnych udalostí, podobne ako samonapĺňajúce sa proroctvo.

Slovami autora táto fascinujúca štúdia nachádza „čiastočnú podporu pre perspektívne vzťahy medzi rôznymi konceptualizáciami a výsledkami duševného a fyzického zdravia“. Aj keď toto nie je prelomové vyhlásenie, potvrdzuje to, čo sme už zrejme vedeli.

obmedzenia

Konečný počet účastníkov zahrnutých do prospektívnej fázy bol 96, pričom pôvodná veľkosť vzorky bola 464. Vzhľadom na malú veľkosť vzorky autori opísali tieto prospektívne výsledky ako „exploratívne“ a vyžadujúce si replikáciu, čo je spravodlivé tvrdenie.

Snáď najväčším sklamaním je, že táto malá perspektívna vzorka neumožnila lepšie preskúmať vzťah medzi dimenziami optimizmu a klinicky významnou úzkosťou. Autori poznamenali, že predchádzajúce štúdie sa zameriavali len na depresiu; Bohužiaľ, táto štúdia diskutovala o faktoroch, ktoré ovplyvnili depresiu. Vzhľadom na to, že 18 % populácie zápasí s nejakou formou úzkosti, bolo by užitočné podrobnejšie objasniť vzťah medzi optimizmom a úzkosťou. Navyše väčšina účastníkov boli ženy, čo môže naznačovať, že výsledky sa nemusia tak ľahko vzťahovať na mužov.