Môže fyzická aktivita znížiť riziko depresie?

Vzťah

Choi K, Zheutlin A, Karlson R, a kol. Fyzická aktivita kompenzuje genetické riziko depresie hodnotené v kohortovej štúdii biobanky pomocou elektronických zdravotných záznamov [publikované online 5. novembra 2019].Stlačte strach. doi:10.1002/da.22967

Cieľ štúdie

Zistiť, či je fyzická aktivita spojená s genetickým rizikom depresie a posúdiť úroveň fyzickej aktivity spojenej s rizikom

Návrh

Kohortová štúdia – neintervenčná observačná štúdia

Účastník

Účastníkmi boli pacienti z Biobanky Partners, prebiehajúcej štúdie virtuálnej kohorty pacientov v nemocničnom systéme Partners HealthCare. Údaje z prieskumu o fyzickej aktivite, ktorú sami uviedli, a potrebné genómové údaje boli k dispozícii od celkovo 11 615 účastníkov.

Záverečná štúdia zahŕňala 7 968 ​​účastníkov európskeho pôvodu s priemerným vekom 59,9 roka a 57 % žien. Všetci účastníci nemali počas 1 roka pred dokončením prieskumu žiadnu diagnózu depresie (na základe účtovacích kódov).

Stav prípadu verzus kontrola bol definovaný ako 2 alebo viac účtovacích kódov súvisiacich s depresiou počas 2-ročného obdobia štúdie po úvodných seba-výpovedných prieskumoch v porovnaní s tými, ktoré ich nemali. Tí, ktorí mali iba 1 kód, boli zo štúdie odstránení.

Hodnotené parametre štúdie

Polygénne riziko sa určilo pomocou rozsiahlej metaanalýzy asociácie celej genómovej štúdie. Účastníci boli rozdelení do 3 skupín: nízke riziko, stredné riziko a vysoké riziko.

Úrovne fyzickej aktivity boli založené na self-report prieskumoch rôznych typov aktivít vykonávaných týždenne a priemernom počte hodín strávených pohybovými aktivitami. Úrovne fyzickej aktivity boli rozdelené do kvintilov na základe priemerného počtu hodín aktivity: 0,1 hodiny, 1,1 hodiny, 3,2 hodiny, 6 hodín a 11,6 hodín. Vypočítaný metabolický ekvivalent hodín úloh (MET) vysoko koreloval s celkovým počtom hodín fyzickej aktivity, takže výskumníci použili celkový počet hodín ako primárnu analytickú premennú, berúc do úvahy použiteľné odporúčania.

Jogging a beh vykazovali najsilnejšie asociácie s účinkami na výskyt depresie.

Vedci porovnávali výskyt depresie (na základe účtovných kódov) medzi polygénnymi rizikovými skupinami počas 2 rokov po vykonaní prieskumu.

Kľúčové poznatky

Vo všeobecnosti bola 2-ročná prevalencia incidentov depresie vyššia u osôb v skupinách s najnižšou fyzickou aktivitou a nižšia u tých, ktorí cvičili najviac. Celkovo približne 8 % z celej kohorty (n = 7 968) splnilo kritériá depresie počas 2 rokov po prieskume fyzickej aktivity. 2 dolné kvintily fyzickej aktivity (0,1 hodiny a 1,1 hodiny) mali nadpriemernú úroveň depresie (10 % a 9,5 %), zatiaľ čo 3 horné kvintily fyzickej aktivity (3,2 hodiny, 6 hodín a 11,6 hodiny) mali podpriemernú depresiu (6,5 %, 7,2 % a 6,2 %, v tomto poradí).

Podobne bola prevalencia depresie nižšia u fyzicky aktívnych jedincov (uvádzajúcich najmenej 3,2 hodiny týždenne) v každej polygénnej rizikovej skupine. Nasleduje porovnanie percentuálneho výskytu depresie na kategóriu polygénneho rizika pre kvintily 1 až 2 (0 až 1,1 hodiny týždenne) oproti kvintilom 3 až 5 (≥ 3,2 hodiny týždenne):

• Gruppe mit geringem Risiko 8,7 % gegenüber 5,6 %
• Gruppe mit mittlerem Risiko 9,1 % gegenüber 6,5 %
• Risikogruppe 12,7 % gegenüber 8,1 %

V konečnom dôsledku tí s najvyšším polygénnym rizikom depresie, ktorí cvičili, mali nižší výskyt depresie ako ich neaktívni kolegovia s nízkym rizikom. Nie je prekvapením, že najlepšie dopadli tí, ktorí boli veľmi fyzicky aktívni a v skupine s najnižším polygénnym rizikom, s najnižším výskytom depresie (5,6 %).

Tieto výsledky zostali aj po úprave o potenciálne faktory, ako je index telesnej hmotnosti (BMI), úroveň vzdelania, zamestnanecký stav a predchádzajúca depresia. Podskupiny s nízkou aj vysokou intenzitou vykazovali pozitívny vplyv na výskyt depresie. Jogging a beh vykazovali najsilnejšie asociácie s účinkami na výskyt depresie.

Praktické dôsledky

Účinky cvičenia na prevenciu alebo liečbu depresie boli široko študované a sú dobre známe.^1-3Zdá sa však, že táto štúdia je jednou z prvých, ktorá prospektívne hodnotí, či fyzická aktivita môže mať ochranný vplyv na výskyt depresie u jedincov so zvýšeným genetickým rizikom ochorenia. Kľúčovým zistením tejto štúdie zostáva, že aj pri zvýšenom polygénnom riziku môže mať cvičenie – modifikovateľný behaviorálny faktor – od dávky závislý inverzný účinok na riziko depresie.

Hoci tento konkrétny súbor výskumov neskúmal mechanizmus, ktorým cvičenie uplatňuje svoje účinky, v literatúre bolo navrhnutých niekoľko možných mechanizmov. Štúdie naznačujú, že účinky cvičenia na depresiu môžu byť spôsobené zvýšenou neurogenézou hipokampu pozorovanou pri cvičení, ako aj protizápalovými účinkami.^4.5Existujú dôkazy, že akútny zápal, ktorý je výsledkom cvičenia, môže zvýšiť prirodzené protizápalové uvoľňovanie cytokínov v tele, čo vedie k inhibícii prozápalových cytokínov spojených s depresiou.⁶Túto neurozápalovú hypotézu podporuje literatúra podporujúca používanie doplnkov omega-3 mastných kyselín pri liečbe a prevencii depresie.⁷Medzinárodná spoločnosť pre výskum nutričnej psychiatrie teraz uznáva dôkazovú základňu pre používanie omega-3 mastných kyselín a zverejnila oficiálne praktické usmernenia pre bezpečné a účinné používanie doplnkov omega-3 pri liečbe a prevencii závažnej depresívnej poruchy.⁷

Autori súčasnej štúdie vo všeobecnosti dospeli k záveru, že jedinci, ktorí sa venujú 3 a viac hodinám fyzickej aktivity týždenne, majú nižšiu prevalenciu depresie. S postupným zvyšovaním týždennej fyzickej aktivity sa výsledky naďalej zlepšovali, čo viedlo k všeobecnému odporúčaniu 45 minút ďalšej aktivity denne, aby sa dosiahlo významné zníženie rizika depresie. Tieto výsledky boli konzistentné medzi jednotlivcami v každej skupine polygénneho rizika, takže fyzická aktivita sa zdalo byť spojená so zníženým výskytom depresie bez ohľadu na základné riziko. Cvičenie s vyššou aj nižšou intenzitou bolo spojené s týmito výhodami; Zdá sa, že najdôležitejším ukazovateľom je čas strávený fyzickou aktivitou. Skombinovaním týchto údajov s predtým preukázanými dôkazmi vidíme, že najúčinnejším odporúčaním pre depresiu je mierne až intenzívne aeróbne cvičenie vykonávané 3 až 5 dní v týždni po dobu najmenej 6 mesiacov.^6.8

Depresia je celosvetovo hlavnou príčinou invalidity a je spojená s významnou chorobnosťou a úmrtnosťou ako príčina alebo dôsledok mnohých iných chorôb.¹Zvýšené genetické riziko ochorenia môže spôsobiť pocit bezmocnosti u tých, ktorí ho majú v rodinnej anamnéze. Toto je jedna z kľúčových oblastí, v ktorej môže byť výskum preventívnych a ochranných zásahov neuveriteľne nápomocný. Literatúra, ako je táto štúdia, môže prinajmenšom pomôcť bojovať proti falošnému predpokladu, že genetické riziká a následky chorôb sú nemenné. Okrem toho je známe, že cvičenie a fyzická aktivita sú prevenciou a liečbou nekonečného zoznamu iných zdravotných stavov, takže pozitívne prínosy podpory používania cvičenia ako lekárskeho odporúčania sú bohaté.

Snáď najdôležitejším výsledkom tejto štúdie bude povzbudiť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov, aby sa nezdráhali používať fyzickú aktivitu ako základné odporúčanie liečby. Je dobre známym fenoménom, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti majú prirodzenú zaujatosť voči vnímaniu cvičenia ako realizovateľnej možnosti liečby depresie, aj keď dôkazy ukazujú, že jeho účinnosť je ekvivalentná účinnosti antidepresív.²Keďže sa publikuje stále viac a viac štúdií, je len otázkou času, kedy oficiálne odporúčania uznajú cvičenie za to, čo je – prírodné antidepresívum.

Študijné obmedzenia

Hoci sú sľubné a vzrušujúce, práca Choi et al. určité obmedzenia pri zovšeobecňovaní záverov, ku ktorým dospeli. Pozorovací a neintervenčný dizajn umožňuje len predpoklad asociatívneho vzťahu, hoci existujú predchádzajúce intervenčné štúdie, ktoré ukazujú pozitívne účinky cvičenia na depresiu. Okrem toho zhromažďovanie údajov na základe kódov elektronických zdravotných záznamov (EHR) a prieskumov, ktoré si sami nahlásili od relatívne homogénnej skupiny vysoko vzdelaných jedincov európskeho pôvodu, tiež obmedzuje možnosť zovšeobecniť tieto výsledky na iné socioekonomicky alebo geneticky odlišné populácie. Zozbierané údaje a závery však tvoria návrh štúdie, ktorý môžu budúci výskumníci preskúmať.