Suche öffnen Suche Mein ECHO Mein Konto
Werbung deaktivieren
Werbung deaktivieren

Antioxidant N-acetylcysteín zlepšuje kvalitu spermií

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am und aktualisiert am
ImpressumRedaktionMediadaten

Odkaz Jannatifar R, Parivar K, Roodbari NH, Nasr-Esfahani MH. Účinky suplementácie N-acetyl-cysteínu na kvalitu spermií, integritu chromatínu a úrovne oxidačného stresu u neplodných mužov. (Odkaz odstránený). 2019;17(24). Cieľ štúdie Zistiť účinky suplementácie antioxidantom N-acetyl-cysteín (NAC) na kvalitu spermií, integritu chromatínu a úrovne oxidačného stresu u neplodných mužov s abnormálnymi parametrami spermy Dizajn Trojmesačná prospektívna, randomizovaná, zaslepená klinická štúdia Účastníci Päťdesiat mužov vo veku 25 až 40 rokov s asthenoteratozoospermiou, určenou podľa kritérií WHO. Účastníci neuviedli žiadne predchádzajúce oplodnenia a mali partnerky bez problémov s plodnosťou. Pacienti s chorobami a/alebo rizikovými faktormi, o ktorých je známe, že...

Bezug Jannatifar R., Parivar K., Roodbari NH, Nasr-Esfahani MH. Auswirkungen einer N-Acetyl-Cystein-Supplementierung auf die Spermienqualität, die Chromatinintegrität und das Ausmaß des oxidativen Stresses bei unfruchtbaren Männern. (Link entfernt). 2019;17(24). Studienziel Bestimmung der Auswirkungen einer Supplementierung mit dem Antioxidans N-Acetyl-Cystein (NAC) auf die Spermienqualität, die Chromatinintegrität und das Ausmaß des oxidativen Stresses bei unfruchtbaren Männern mit anormalen Samenparametern Entwurf Dreimonatige prospektive, randomisierte, verblindete klinische Studie Teilnehmer Fünfzig Männer im Alter von 25 bis 40 Jahren mit Asthenoteratozoospermie, bestimmt nach WHO-Kriterien. Die Teilnehmer berichteten von keinen früheren Imprägnierungen und hatten Partnerinnen ohne Fruchtbarkeitsprobleme. Patienten mit Erkrankungen und/oder Risikofaktoren, von denen bekannt ist, …
Odkaz Jannatifar R, Parivar K, Roodbari NH, Nasr-Esfahani MH. Účinky suplementácie N-acetyl-cysteínu na kvalitu spermií, integritu chromatínu a úrovne oxidačného stresu u neplodných mužov. (Odkaz odstránený). 2019;17(24). Cieľ štúdie Zistiť účinky suplementácie antioxidantom N-acetyl-cysteín (NAC) na kvalitu spermií, integritu chromatínu a úrovne oxidačného stresu u neplodných mužov s abnormálnymi parametrami spermy Dizajn Trojmesačná prospektívna, randomizovaná, zaslepená klinická štúdia Účastníci Päťdesiat mužov vo veku 25 až 40 rokov s asthenoteratozoospermiou, určenou podľa kritérií WHO. Účastníci neuviedli žiadne predchádzajúce oplodnenia a mali partnerky bez problémov s plodnosťou. Pacienti s chorobami a/alebo rizikovými faktormi, o ktorých je známe, že...

Vzťah

Jannatifar R, Parivar K, Roodbari NH, Nasr-Esfahani MH. Účinky suplementácie N-acetyl-cysteínu na kvalitu spermií, integritu chromatínu a úrovne oxidačného stresu u neplodných mužov. (Odkaz odstránený). 2019;17(24).

Cieľ štúdie

Stanoviť účinky suplementácie antioxidantom N-acetyl-cysteín (NAC) na kvalitu spermií, integritu chromatínu a úrovne oxidačného stresu u neplodných mužov s abnormálnymi parametrami spermií

Návrh

Trojmesačná prospektívna, randomizovaná, zaslepená klinická štúdia

Účastník

Päťdesiat mužov vo veku 25 až 40 rokov s asthenoteratozoospermiou stanovenou podľa kritérií WHO. Účastníci neuviedli žiadne predchádzajúce oplodnenia a mali partnerky bez problémov s plodnosťou.

Pacienti so zdravotným stavom a/alebo rizikovými faktormi, o ktorých je známe, že ovplyvňujú plodnosť (hormonálne abnormality, Klinefelterov syndróm, varikokéla, kryptorchizmus, vazektómia, leukospermia, protilátky proti spermiám, anatomické ochorenia, rakovina, abnormálna funkcia pečene, fajčenie cigariet, konzumácia alkoholu, horúčka do 90 dní po analýze spermií) boli vylúčení.

zásah

Všetci účastníci dostávali perorálnu suplementáciu NAC 600 mg denne počas 3 mesiacov.

Hodnotené parametre štúdie

Analýza spermy sa použila na vyhodnotenie nasledujúcich parametrov spermy: objem, koncentrácia spermií, celková pohyblivosť, progresívna pohyblivosť, neprogresívna pohyblivosť, nehybné spermie a abnormálna morfológia. Ďalšie zaznamenané údaje zahŕňali index fragmentácie DNA, hladiny deficitu protamínu, celkovú antioxidačnú kapacitu (TAC), hladiny seminálneho malondialdehydu (MDA) a hormonálne parametre vrátane sérových hladín folikuly stimulujúceho hormónu (FSH), luteinizačného hormónu (LH), testosterónu a prolaktínu. Hodnotenia sa uskutočnili na začiatku a po 3 mesiacoch.

Primárne ukazovatele výsledku

Výsledky po 3 mesiacoch sa porovnali s výsledkami na začiatku.

Kľúčové poznatky

Po 3 mesiacoch NAC boli zaznamenané významné zlepšenia vo všetkých hodnotených parametroch spermy: objem (P= 0,01), koncentrácia spermií (P=0,02), celková mobilita (P=0,01), progresívna pohyblivosť (P=0,001), neprogresívna mobilita (P= 0,01), nepohyblivé spermie (P=0,01) a abnormálna morfológia (P=0,001).

Došlo tiež k významnému zníženiu percent fragmentácie DNA (P=0,001) a spermie s nedostatkom protamínu (P=0,009). Úrovne oxidačného stresu sa oproti východiskovým hodnotám zlepšili, čo dokazuje pokles MDA (P=0,01) a zvýšenie TAC (P=0,01). Všetky hormonálne parametre okrem prolaktínu vykazovali štatisticky významné rozdiely s poklesom FSH (P= 0,01) a LH (P= 0,04) a zvýšenie testosterónu (P=0,01).

Praktické dôsledky

Mužská neplodnosť predstavuje významné percento prípadov neplodnosti, pričom prevalencia je približne rovnaká ako u ženskej neplodnosti.1Boli identifikované viaceré etiológie, vrátane vrodených anomálií, genetickej dedičnosti, zlého životného štýlu, vplyvov prostredia a iatrogénnych stavov. Ak sa nezistí žiadna príčina, stanoví sa diagnóza nevysvetliteľnej alebo idiopatickej neplodnosti.2Zatiaľ čo pojmy „nevysvetliteľné“ a „idiopatický“ sa často používajú zameniteľne, existuje dôležitý rozdiel. Pacientom so skutočnou nevysvetliteľnou neplodnosťou sa predloží normálne vyšetrenie vrátane analýzy spermy. Naproti tomu pacienti s idiopatickou neplodnosťou majú normálne vyšetrenie, s výnimkou suboptimálnych nálezov analýzy spermií.3Účastníci tejto štúdie boli klasifikovaní ako druhí, pretože bola zaznamenaná slabá pohyblivosť a morfológia (astenoteratozoospermia).

Po 3 mesiacoch NAC boli zaznamenané významné zlepšenia vo všetkých hodnotených parametroch spermy.

Idiopatická mužská neplodnosť je aktuálnou témou záujmu medzi výskumníkmi, s osobitným dôrazom na vzťah medzi oxidačným stresom a abnormálnymi parametrami spermy. Oxidačný stres nastáva, keď je nadbytok reaktívnych foriem kyslíka (ROS) s nedostatočnými zásobami antioxidantov.4Za normálnych fyziologických podmienok spermie produkujú malé množstvá ROS, ktoré sú potrebné pre predfertilizačné udalosti (hyperaktivácia spermií, kapacita, akrozómová reakcia).5Keď sú ROS prítomné v nadbytku, zhoršujú spermatogenézu a ohrozujú celkovú kvalitu spermií.6Mužská idiopatická neplodnosť často predstavuje abnormality v ROS aj antioxidantoch, čo naznačuje, že títo jedinci nesú väčšiu záťaž oxidačného stresu.4.7

V tejto štúdii slúžili ako biomarkery oxidačného stresu malondialdehyd (MDA) a celková antioxidačná kapacita (TAC). MDA sa produkuje, keď ROS iniciuje lipidovú peroxidáciu polynenasýtených mastných kyselín (PUFA). Keďže plazmatické membrány spermií obsahujú PUFA, hladiny MDA v sperme slúžia ako indikátor peroxidácie lipidov.8Niekoľko štúdií preukázalo vyššie hladiny MDA u neplodných mužov v porovnaní s plodnými mužmi.9.10Tieto zistenia naznačujú, že peroxidácia semenných lipidov a následný oxidačný stres prispievajú k semenným abnormalitám spojeným s idiopatickou mužskou neplodnosťou.

Zatiaľ čo mechanizmus, ktorým oxidačný stres mení normálnu fyziológiu spermií, nie je známy, nedávny výskum ukázal, že ovplyvňuje integritu DNA. Index fragmentácie DNA a obsah protamínu sa považujú za sľubné markery poškodenia DNA. Zdá sa, že predpovedajú výsledky plodnosti lepšie ako analýza spermy.11V roku 2019 Borges a spol. štatisticky významné korelácie medzi vysokou úrovňou fragmentácie DNA spermií a zlým vývojom embrya, nízkou mierou implantácie a vysokou mierou potratov.12Pôvodne sa predpokladalo, že účastníci tejto štúdie mali nevysvetliteľnú neplodnosť. U takmer 10 % sa však zistili abnormality spermií vo forme fragmentácie DNA. Tieto výsledky naznačujú, že fragmentácia DNA je pre niektorých mužov cenným markerom abnormalít spermií a mohla by sa použiť v kombinácii s analýzou spermy na posilnenie diagnostického spracovania mužskej neplodnosti.13

Zdá sa, že spojenie medzi oxidačným stresom, poškodením DNA a zlou kvalitou spermií je dobre zdokumentované. Menej jasné je, či oxidačný stres spôsobuje poškodenie DNA spojené s abnormalitami spermií. Táto štúdia preukázala pozoruhodné zlepšenia oxidačného stresu, integrity DNA a kvality spermií s antioxidačnou suplementáciou vo forme NAC. Iné štúdie antioxidačnej terapie mužskej neplodnosti hlásili podobné výsledky. Prísne štúdie ukazujúce jasné klinické výsledky sú však obmedzené a väčšina výskumov dospela k záveru, že je potrebné ďalšie skúmanie.14Medzitým sa zdá rozumné zamerať sa na oxidačný stres pri liečbe mužskej idiopatickej neplodnosti, či už prostredníctvom suplementácie antioxidantmi alebo inak. Súčasné možnosti pre poskytovateľov sú rozsiahle, s rastúcim zoznamom antioxidačných doplnkov vrátane selénu, L-karnitínu, acetyl-L-karnitínu, koenzýmu Q10, zinku, kyseliny listovej, myo-inozitolu, vitamínu E, vitamínu C, kyseliny dokosahexaénovej (DHA). , kyselina eikosapentaénová (EPA) a teraz NAC.15-20

  1. Kumar N., Singh AK. Trends der männlichen Unfruchtbarkeit, eine wichtige Ursache für Unfruchtbarkeit: Eine Literaturübersicht. J Hum Reprod Sci. 2015;8(4):191–196.
  2. Anawalt B, Seite S. Ursachen männlicher Unfruchtbarkeit. (Link entfernt). Literaturübersicht aktuell bis Juni 2019. Zugriff am 14. Juli 2019.
  3. Kothandaraman N., Agarwal A., Abu-Elmagd M., Al-Quatani MH. Pathogene Landschaft der idiopathischen männlichen Unfruchtbarkeit: neue Einblicke in ihre regulatorischen Netzwerke. NPJ GenomMed. 2016;1:16023.
  4. Wagner H, Cheng JW, Ko EY. Rolle reaktiver Sauerstoffspezies bei männlicher Unfruchtbarkeit: Eine aktualisierte Literaturübersicht. Arab J Urol. 2018;16(1):35–43.
  5. Menschliche Spermien und Wechselwirkungen mit oxidativem Stress. In: Toor JS, Sikka SC. Oxidantien, Antioxidantien und Einfluss des oxidativen Status auf die männliche Fortpflanzung. Elsevier; 2019. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/B9780128125014000067. Abgerufen am 14. Juli 2019.
  6. Dutta S, Majzoub A, Agarwal A. Oxidativer Stress und Spermienfunktion: Eine systematische Überprüfung von Bewertung und Management. Arab J Urol. 2019;17(2):87-97.
  7. Alkan I, Simsek F, Haklar G, Kervancioğlu E, Ozveri H, Yalçin S. Produktion reaktiver Sauerstoffspezies durch die Spermien von Patienten mit idiopathischer Unfruchtbarkeit: Beziehung zu Samenplasma-Antioxidantien. J Urol. 1997;157:140–143.
  8. Agarwal A, Prabakaran SA. Mechanismus, Messung und Prävention von oxidativem Stress in der männlichen Fortpflanzungsphysiologie. Indian J Exp Biol. 2005;43(11):963-974.
  9. Oladosu OW, Biliaminu SA, Abdulazeez IM, Nwadike VU, Yusuff JO, Okesina AB. Bewertung des bahnbrechenden Biomarkers der Lipidperoxidation bei männlichen Partnern unfruchtbarer Paare am Lehrkrankenhaus der Universität von Ilorin in Nigeria. Niger Postgrad Med J. 2018;25(2):94-99.
  10. Subramanian V, Ravichandran A, Thiagarajan N, Govindarajan M, Dhandayuthapani S, Suresh S. Seminal reaktive Sauerstoffspezies und gesamte antioxidative Kapazität: Korrelationen mit Spermienparametern und Auswirkungen auf die männliche Unfruchtbarkeit. Clin Exp. Reprod. Med. 2018 Jun;45(2):88-93.
  11. Wright C, Milne S, Leeson H. Spermien-DNA-Schäden durch oxidativen Stress: modifizierbare klinische, Lebensstil- und Ernährungsfaktoren bei männlicher Unfruchtbarkeit. Reproduktion von Biomed Online. 2014 Jun;28(6):684-703.
  12. Borges E Jr, Zanetti BF, Setti AS, Braga DPAF, Provenza RR, Iaconelli A Jr. Spermien-DNA-Fragmentierung korreliert mit schlechter Embryonalentwicklung, geringerer Implantationsrate und höherer Fehlgeburtsrate in Reproduktionszyklen von Unfruchtbarkeit durch nicht-männliche Faktoren. Fruchtbar Steril. 2019;112(3):483-490.
  13. Keshteli SH, Farsi MM, Khafri S. Sollten wir Samenanalysen, DNA-Fragmentierung und hypoosmotische Schwellungstests gemeinsam durchführen? Int. J. Mol. Cell. Med. 2016;5(4):246–254.
  14. Showell MG, Mackenzie-Proctor R., Brown J., Yazdani A., Stankiewicz MT, Hart RJ. Antioxidantien für männliche Subfertilität. Cochrane Database Syst Rev. 2014;(12):CD007411.
  15. Buhling K, Schumacher A, Eulenburg CZ, Laakmann E. Einfluss der oralen Vitamin- und Mineralstoffergänzung auf die männliche Unfruchtbarkeit: eine Metaanalyse und systematische Überprüfung. Reproduktion von Biomed Online. 2019;39(2):269-279.
  16. B. Hosseini, M. Nourmohamadi, S. Hajipour et al. Die Wirkung von Omega-3-Fettsäuren, EPA und/oder DHA auf die männliche Unfruchtbarkeit: eine systematische Überprüfung und Metaanalyse. J Diät-Suppl. 2019;16(2):245-256.
  17. Busetto GM, Agarwal A, Virmani A, et al. Wirkung einer metabolischen und antioxidativen Supplementierung auf Spermienparameter bei Oligo-Astheno-Teratozoospermie, mit und ohne Varikozele: Eine doppelblinde, placebokontrollierte Studie. Andrologie. 2018;50(3).
  18. Cheng JB, Zhu J, Ni F, Jiang H. L-Carnitin kombiniert mit Coenzym Q10 bei idiopathischer Oligoasthenozoospermie: Eine doppelblinde, randomisierte, kontrollierte Studie. Zhonghua Nan Ke Xue. 2018;24(1):33-38.
  19. Condorelli RA, La Vignera S, Mongioì LM, et al. Myo-Inositol als männliches Fruchtbarkeitsmolekül: Beschleunigen Sie sie! Eur. Rev. Med. Pharmacol. Sci. 2017;21(2 Suppl):30-35.
  20. Kumalic SI, Pinter B. Review of Clinical Trials on Effects of Oral Antioxidants on basic sperm and other parameters in idiopathic oligoasthenoteratozoospermia. Biomed Res Int. 2014;2014:426951.

Weitersagen oder Speichern

Das Neueste

Natuerliche-medizin

Naturheilkunde im Aufwind: Politische Reformen stärken alternative Heilmethoden!

Allgemein

Abschirmung von Elektrosmog: Preiswert und Einfach

Natuerliche-medizin

CBD-Produkte im Fokus: Rechtliche Lage und Forschung auf dem Prüfstand!

Premium-artikel

Ashwagandha: Wundermittel oder Risiko? Die Wahrheit über die Heilpflanze!

Allgemein

Longevity: Mehr als ein Trend?