Poruchy spánku u detí spojené s neskorším psychosociálnym a akademickým fungovaním
Či už majú deti trvalé problémy so spánkom od narodenia až do detstva, alebo sa u nich problémy so spánkom prejavia až po nástupe do školy, nová štúdia vedcov z Detskej nemocnice vo Philadelphii (CHOP) zistila, že problémy so spánkom sú spojené so zníženou pohodou v každom veku, počnúc od 10. alebo 11. roku života detí. Zistenia publikované v časopise Journal of Child Psychology and Psychiatry naznačujú, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by mali vyšetrovať deti všetkých vekových kategórií na problémy so spánkom a včas zasiahnuť, ak sa problém so spánkom zistí. Problémy so spánkom v každom veku sú spojené so zníženou pohodou, keď majú deti 10 alebo 11...

Poruchy spánku u detí spojené s neskorším psychosociálnym a akademickým fungovaním
Či už majú deti trvalé problémy so spánkom od narodenia až do detstva, alebo sa u nich problémy so spánkom prejavia až po nástupe do školy, nová štúdia vedcov z Detskej nemocnice vo Philadelphii (CHOP) zistila, že problémy so spánkom sú spojené so zníženou pohodou v každom veku, počnúc od 10. alebo 11. roku života detí. Zistenia publikované v časopise Journal of Child Psychology and Psychiatry naznačujú, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by mali vyšetrovať deti všetkých vekových kategórií na problémy so spánkom a včas zasiahnuť, ak sa problém so spánkom zistí.
Problémy so spánkom v akomkoľvek veku sú spojené so zníženou pohodou detí vo veku 10 alebo 11 rokov
"Naša štúdia ukazuje, že zatiaľ čo ľudia s pretrvávajúcimi problémami so spánkom majú najväčší vplyv na celkovú pohodu detí, ľudia s miernymi problémami so spánkom časom pociťujú aj určité psychosociálne poruchy," povedal doktor Ariel A. Williamson, psychológ v Centre spánku a člen fakulty v PolicyLab a Centre for Pediatric Clinical Effectiveness na CHOP. "Spektrum akademických a psychosociálnych porúch v strednom detstve dokazuje dôležitosť dôsledného skríningu problémov so spánkom, keď sa dieťa vyvíja, najmä s cieľom riešiť deti, ktoré majú v priebehu času pretrvávajúce problémy so spánkom."
Údaje pochádzajú z austrálskej kohorty narodených s viac ako 5 000 pacientmi
Vedci skúmali údaje z austrálskej kohorty narodených viac ako 5000 pacientov. Opatrovatelia hlásili, či ich deti mali problémy so spánkom vo viacerých bodoch od narodenia do veku 10 alebo 11 rokov. Na posúdenie pohody detí, ktoré zahŕňali psychosociálne opatrenia, ako je sebakontrola a opatrenia na meranie emocionálneho/behaviorálneho zdravia a akademického výkonu, výskumníci použili kombináciu správ od opatrovateľa a učiteľa, ako aj hodnotenia dokončené deťmi.
Vedci našli päť rôznych ciest problémov so spánkom
Pri analýze spánkového správania hláseného opatrovateľom výskumníci našli päť rôznych trajektórií alebo vzorcov spánkových problémov, ktoré charakterizovali problémy so spánkom u detí v priebehu času: pretrvávajúce problémy so spánkom až do stredného detstva (7,7 %), obmedzené problémy so spánkom dojčiat/predškolákov (9,0 %), zvýšené problémy so spánkom v strednom detstve (17,0 %), mierne problémy so spánkom v priebehu času (14,4 %) a žiadne problémy so spánkom (51,9 %).
Pomocou ľudí bez problémov so spánkom ako meradlom výskumníci zistili, že deti s pretrvávajúcimi problémami so spánkom mali najväčšie poruchy vo všetkých výsledkoch, s výnimkou ich kognitívnych schopností. Deti so zvýšenými problémami so spánkom v strednom detstve mali tiež väčšie psychosociálne problémy a horšiu kvalitu života, ale nedosiahli nižšie skóre v študijných výsledkoch. Deti s obmedzenými problémami so spánkom dojčiat/predškolákov alebo s miernym nárastom problémov so spánkom v priebehu času tiež vykazovali psychosociálne poruchy a mali horšiu kvalitu života hlásenú opatrovateľom, ale účinky boli menšie ako iné trajektórie spánku.
Výskumníci poukazujú na možnosť, že vzťah by mohol byť obojsmerný pre určité trajektórie
Zatiaľ čo výskumníci zistili poruchy vo vzťahu ku všetkým trajektóriám problémov so spánkom, poznamenávajú možnosť, že vzťah môže byť obojsmerný pre určité trajektórie - to znamená, že psychosociálne problémy, ako je úzkosť, môžu viesť k problémom so spánkom a naopak, najmä u detí, ktoré majú problémy so spánkom neskôr v detstve.
"Aj keď táto štúdia nemôže odpovedať na to, či menšie, skoré alebo pretrvávajúce problémy so spánkom predstavujú marker pre nástup behaviorálneho zdravia alebo neurovývojových porúch, naše výsledky podporujú dôslednú integráciu otázok týkajúcich sa spánku do rutinných vývojových hodnotení v školách a podmienkach základnej starostlivosti," povedal Williamson.