Pôst môže mať negatívny vplyv na imunitný systém a zvyšuje riziko srdcových ochorení

Pôst môže mať negatívny vplyv na imunitný systém a zvyšuje riziko srdcových ochorení

Existuje množstvo dôkazov o výhodách pôstu. Nová štúdia však varovala, že pôst môže predstavovať aj zdravotné riziko. Naznačuje, že pôst môže negatívne ovplyvniť imunitný systém a zvýšiť riziko srdcových ochorení. Účinky boli pozorované aj pri vynechaní raňajok.

V štúdii na myšiach vedci z Icahn School of Medicine na Mount Sinai zistili, že vynechávanie jedál môže vyvolať reakciu v mozgu, ktorá negatívne ovplyvňuje imunitné bunky. Na základe týchto výsledkov navrhli, že chronický pôst môže mať dlhodobé účinky na telo. Výsledky boli zverejnené v časopise Imunita z 23. februára.

Ako pôst ovplyvňuje imunitný systém

Aby vedci pochopili, ako pôst ovplyvňuje imunitný systém, skúmali dve skupiny myší: jedna skupina dostala raňajky hneď po prebudení, zatiaľ čo druhá skupina raňajky vynechala. Krvné vzorky odobrali obom skupinám krátko po prebudení, o štyri hodiny neskôr a o osem hodín neskôr.

Pri porovnávaní krvných správ sa zistil rozdiel v počte monocytov, čo sú biele krvinky, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti infekciám, srdcovým chorobám a rakovine. Monocyty sa tvoria v kostnej dreni a odtiaľ migrujú do celého tela.

Na začiatku štúdie mali všetky myši rovnaký počet monocytov. Po štyroch hodinách však 90 percent monocytov u hladujúcich myší zmizlo z krvného obehu. Po ôsmich hodinách počet naďalej klesal. Počet monocytov v skupine bez pôstu však zostal nezmenený, uviedli vedci.

Okrem toho vedci zistili, že u hladujúcich myší monocyty migrovali späť do kostnej drene, aby tam zostali, a zároveň sa znížila produkcia nových buniek.

Keď myši po 24-hodinovom hladovaní opäť nakŕmili potravou, monocyty, ktoré sa ukrývali v kostnej dreni, migrovali v priebehu niekoľkých hodín späť do krvného obehu. Toto náhle zvýšenie monocytov v krvnom riečisku viedlo k zvýšeným úrovniam zápalu. Zmenené monocyty už nechránili pred infekciami a telo sa stalo menej odolným voči infekciám.

Pôst spúšťa stresovú reakciu v mozgu

Štúdia tiež skúmala spojenie medzi mozgom a monocytmi počas pôstu. Zistili, že pôst spúšťa v mozgu stresovú reakciu, ktorá okamžite po dokrmovaní spustí rozsiahlu migráciu monocytov z krvi do kostnej drene a späť do krvného obehu. Táto stresová reakcia na pôst tiež spôsobuje, že ľudia sú hladní a nahnevaní,“ tvrdia odborníci.

Riziká spojené s pôstom sa vyskytujú po obnovení jedla, pretože to vedie k záplave monocytov, ktoré sa vracajú späť do krvi. Týmto spôsobom môže pôst narušiť schopnosť tela reagovať na infekciu, vysvetlili vedci.