Pôst môže mať negatívny vplyv na imunitnú obranu a zvýšiť riziko srdcových chorôb
Pôst môže mať negatívny vplyv na imunitnú obranu a zvýšiť riziko srdcových chorôb
Existuje veľa dôkazov o výhodách pôstu. Nová štúdia však varovala, že pôst môže byť tiež zdravotným rizikom. Naznačuje, že pôst môže mať negatívny vplyv na imunitný systém a zvýšiť riziko srdcových chorôb. Účinky boli dokonca pozorované, keď boli raňajky vynechané.
V štúdii o myšiach vedci „lekárskej fakulty Icahn“ na Mount Sinai zistili, že preskočenie jedál môže vyvolať reakciu v mozgu, ktorá má negatívny vplyv na imunitné bunky. Na základe týchto výsledkov navrhli, že chronické pôst môže mať na telo dlhodobé účinky. Výsledky boli uverejnené v vydaní časopisu Immunity z 23. februára.
Ako pôst ovplyvňuje imunitný systém
Aby sa pochopili, ako pôst má vplyv na imunitný systém, vedci skúmali dve skupiny myší: jedna skupina dostala raňajky ihneď po prebudení, zatiaľ čo druhá skupina opustila raňajky. Vzorky krvi boli odstránené z oboch skupín krátko po prebudení, o štyri hodiny neskôr a o osem hodín neskôr.
Pri porovnaní správ o krvi sa zistil rozdiel v počte monocytov, ktoré sú bielymi krvinkami, ktoré hrajú rozhodujúcu úlohu v boji proti infekciám, srdcovým chorobám a rakovine. Monocyty sa tvoria v kostnej dreni a odtiaľ potulujú telo.
Na začiatku štúdie mali všetky myši rovnaký počet monocytov. Ale po štyroch hodinách zmizlo z myší nalačno 90 percent monocytov z krvného obehu. Počet pokračoval po ôsmich hodinách. Počet monocytov v skupine, ktoré sa nepostupovali, zostal podľa vedcov nezmenený.
Okrem toho vedci zistili, že monocyty sa vyliezli späť do kostnej drene u myší nalačno, aby tam pretrvávali, a zároveň výroba nových buniek.
Keď sa jedlo podávalo myšiam po 24 hodinách pôstu, monocyty, ktoré sa skryli v kostnej dreni, sa v priebehu niekoľkých hodín blúdili späť do krvného obehu. Toto náhle zvýšenie monocytov v krvnom obehu viedlo k zvýšenému stupňu zápalu. Zmenené monocyty už neochvejné pred infekciami a telo sa stalo menej rezistentným voči infekciám.
Pôst rieši stresovú reakciu v mozgu od
V štúdii sa počas pôstu skúmalo spojenie medzi mozgom a monocytmi. Zistili, že pôst spúšťa stresovú reakciu v mozgu, ktorá okamžite spustí veľkú migráciu monozytov z krvi do kostnej drene a krátko po obnovení jedla. Táto stresová reakcia na pôst tiež znamená, že ľudia sú hladní a nahnevaní, “uviedli odborníci.
Riziká spojené s pôstom sa vyskytujú po obnovení potravín, pretože to vedie k záplave monocytov, ktoré prúdia späť do krvi. Týmto spôsobom môže pôst ovplyvniť schopnosť tela reagovať na infekciu, vysvetlila vedcov.