COP29 Climadal: Historický prielom alebo sklamanie? Reakcie vedcov

COP29 Climadal: Historický prielom alebo sklamanie? Reakcie vedcov

Krátkodobá dohoda, ktorá zachránila klimatické konferencie COP29 v Baku v Azerbajdžane, je „krehký konsenzus“, vedci, ktorí sa zaoberajú financovaním klímy na prírodu.

uľavilo policajt bohatých krajín, ktoré tlieskali v skorých ranných hodinách 24. novembra po krátkom sľubnom sľubu, že bohaté krajiny sa „ujmú vedenia“ s cieľom zvýšiť financovanie klímy pre chudobné krajiny na najmenej 300 miliárd dolárov ročne. Krajiny s nízkym a strednodobími krajinami, najmä Čína, by mali prispievať aj k medzinárodným klimatickým fondom, čo je novosť pre dohodu o policajtov.

​​z niektorých z najväčších rozvojových krajín vrátane Indie, Indonézie a Nigérie sa však hnevali. Niektorí obvinili, že boli pod tlakom, aby uzavreli dohodu, aby sa policajné zasadnutie neskončilo vo fiasku. Okrem toho sa nezistilo, koľko z 300 miliárd dolárov sa poskytuje vo forme grantov alebo pôžičiek, koľko pochádza zo súkromných alebo verejných zdrojov.

Súčasné financovanie podnebia z bohatých do chudobných krajín je viac ako 100 miliárd dolárov a očakáva sa, že sa zvýši na takmer 200 miliárd dolárov v rámci scenára „business-uusual“ do roku 2030. "https://odi.org/en/insights/did-cop29-end-good-a-good-collective-quantified- goal-decise" Data-trackcatecory = "Body Text Link"> Analýza ODI Global , think tank v Londýne.

Sklamanie z výsledku

„Finančná ponuka pre Baku bola mimoriadne sklamaním,“ hovorí Dipak Dasgupta, ekonóm think tanku Energia a zdroje v Novom Dillí a hlavný autor pre správy o financovaní klímy o medzivládnych paneli o zmene klímy.

„Aj keď existuje krátky okamih radosti, keď tieto policajtov roztrhli z plameňov, na tomto stretnutí boli očividne zjavné zjavne zjavné staré rany medzi bohatými a chudobnými národmi,“ hovorí Clare Shakya, vedúca klimatickej oblasti v The Nature Conservancy, medzinárodnej organizácie ochrany prírody so sídlom v Arlingtone v USA. S výnimkou výnimky Číny,

s nízkym a stredným prichádzajúcim, bohaté krajiny navrhli, že potrebujú okolo 2,4 bilióna dolárov ročne, aby sa oddelili od fosílnych palív a chránili sa pred dôsledkami globálneho otepľovania. Táto suma zodpovedá odporúčaniam „Sľub vo výške 300 miliárd dolárov ročne do roku 2035 nebude presvedčiť nikoho, že dosiahneme požadovaných 1,3 bilióna dolárov ročne na splnenie klimatickej krízy,“ hovorí Sarah Colenbrander, vedúca klímy a udržateľnosti v ODI Global.

Dohodnutá suma neodráža scenár, v ktorom Spojené štáty stiahli svoje globálne financovanie klímy, ak nadchádzajúca správa Trump Stiahne sa z medzinárodných klimatických dohôd .

Pred policajtom bola administratíva prezidenta USA Joe Biden povinná poskytnúť do roku 2024 ročne 11,4 miliárd dolárov v klimatickom financovaní, čo zodpovedá približne 10% zo súčasného ročného celkového celkového celku. „Niet pochýb o tom, že v globálnom financovaní klímy uvidíme obrovskú dieru, ktorú poskytujú [USA], zatiaľ čo vplyvy podnebia sa posilňujú a hromadia,“ hovorí Shakya. Naopak, Čína od roku 2013 poskytla každý rok približne 4 miliardy dolárov na financovanie klímy.

Delegáti COP sa tiež zhodli na tom, že sa vytvorí finančný dokument „časového rozvrhu“ pred COP30 v Blaléme v Brazílii, ktorý by mal ukázať, ako krajiny dosiahnu vyšší cieľ financovania klímy.

„Časový rozvrh Baku pre Bellém je k dispozícii z dobrého dôvodu a naliehavo potrebná praktická veda,“ hovorí Dasgupta. „Potrebuje starostlivú starostlivosť a žiadnu demolačnú žiarovku.“