COP29 CLMATION: Historický prielom alebo sklamanie? Reakcie vedcov

COP29 CLMATION: Historický prielom alebo sklamanie? Reakcie vedcov

Krátkodobá dohoda, ktorá zachránila klimatické konferencie COP29 v Baku v Azerbajdžane, je „krehký konsenzus“, informovali vedci o financovaní klímy.

Odhodlaní delegáti policajtov z bohatých krajín tlieskali v skorých hodinách 24. novembra po krátkodobom záľube, že bohaté krajiny sa „ujmú vedenia“ pri zvyšovaní financovania klímy pre chudobné krajiny na najmenej 300 miliárd dolárov ročne do roku 2035.

Delegáti z niektorých z najväčších rozvojových krajín vrátane Indie, Indonézie a Nigérie sa však hnevali. Niektorí tvrdili, že boli pod tlakom, aby dosiahli dohodu, aby sa policajt neskončil vo fiasku. Okrem toho nebolo určené, koľko z 300 miliárd dolárov príde vo forme grantov alebo pôžičiek, ani koľko pochádza zo súkromných alebo verejných zdrojov.

Súčasné financovanie podnebia z bohatých do chudobných krajín je viac ako 100 miliárd dolárov a očakáva sa, že do roku 2030 sa zvýši na takmer 200 miliárd dolárov v rámci scenára obvyklého podnikania, uviedol jeden Analýza ODI Global, think tank v Londýne.

Sklamanie z výsledku

„Finančná ponuka pre Baku bola mimoriadne sklamaním,“ hovorí Dipak Dasgupta, ekonóm v think tanku Energy and Resources v Novom Dillí a vedúci autor správ o financovaní klímy pre medzivládny panel o zmene klímy.

„Aj keď existuje krátka radosť z toho, že vytiahla tohto policajta z plameňov, toto stretnutie tiež odhalilo staré rany medzi bohatými a chudobnými krajinami,“ poznamenáva Clare Shakya, riaditeľka klímy v The Nature Conservancy, medzinárodnej organizácie ochrany so sídlom v Arlingtone vo Virgínii, USA.

Krajiny s nízkym a stredným príjmom, s výnimkou Číny, sa priblížili k policajtovi, ktorý navrhoval bohaté krajiny, že by do roku 2030 potrebovali asi 2,4 bilióna dolárov, aby sa odpútali od fosílnych palív a chránili sa pred účinkami globálneho otepľovania. Táto suma zodpovedá odporúčaniam jedného vplyvná správa, ktorý predstavovali vedci a ekonómovia. Aby sa počas policajta priblížilo dohodu, viac ako 80 krajín navrhlo sumu 1,3 bilióna dolárov.

„Sľub vo výške 300 miliárd dolárov ročne do roku 2035 nepresvedie nikoho, že dosiahneme 1,3 bilióna dolárov ročne potrebných na riešenie klimatickej krízy,“ hovorí Sarah Colenbrander, vedúca klímy a udržateľnosti v ODI Global.

Trump faktory

Dohodnutá suma tiež neodráža scenár, v ktorom Spojené štáty stiahnu svoje globálne financovanie klímy v prípade prichádzajúcej správy Trumpa odstúpi z medzinárodných klimatických dohôd.

Pred policajtom sa administratíva prezidenta USA Joe Biden zaviazala poskytovať financovanie klímy ročne do roku 2024 ročne, čo je asi 10% zo súčasného ročného celkového celkového celku. „Niet pochýb o tom, že uvidíme obrovskú dieru v globálnom financovaní klímy poskytovaných [USA], keďže dopady klímy sa zintenzívňujú a akumulujú,“ hovorí Shakya. Naopak, Čína od roku 2013 každoročne poskytuje financovanie klímy približne 4 miliardy dolárov, dodáva.

Delegáti COP sa tiež zhodli na tom, že finančný dokument „cestovná mapa“ bude vypracovaný pred COP30 v belém v Brazílii, ktorý ukazuje, ako krajiny dosiahnu vyšší cieľ financovania klímy.

„Plánovač Baku-Belémm je tu z nejakého dôvodu a je naliehavo potrebná praktická veda,“ hovorí Dasgupta. "Potrebuje starostlivú starostlivosť, nie demonštráciu lopty."